Dostal som inšpiráciu na písanie, pretože som si prečítal dva články na tomto blogu. Píše ho moja bývalá spolužiačka z výšky, ktorá mala toľko duchaprítomnosti (ako ešte pár ľudí s ňou) a nevysrali sa na to pol roka pred bakalárom. Teraz rieši diplomku. Je to zaujímavé, fandím jej.
No a ide vlastne iba o to, že píše veľmi roztomilo a pozitívne (a áno, jej obľúbené slovo je masaker, to si pamätám, ešte mi znie v hlave jej hlas pri tom, čo to vyslovuje sediac na chodbe pred 325kou). Tak som sa zamyslel nad tým, či tie moje čmáranice nevyznievajú až príliš... tmavo. Morbídne. Depresívne. A vôbec, či som sem niekedy napísal taký echt dobre naladený článok o tom, aký je život krásny, aj keď nie vždy nám vyjde v ústrety a že žiť sa vlastne oplatí.
Aby sme uviedli veci na pravú mieru, ja mám život rád. Je tu veľa vecí, ktoré by som nechcel opustiť, a i keď sú niektoré moje články priamym vyjadrením potreby spáchať samovraždu, sú to iba dočasné stavy mojej mysle. Mám rád svoju knihu, klavír, foťáky, rád sa prechádzam v prírode a rád chodím chľastať, tak prečo by som to mal všetko zahodiť? Dokonca chodím aj rád do práce, lebo ma baví (no pochváľte sa, koľkých z vás práca baví?! Takých ľudí je na svete málo, tak vám treba). Podal som si prihlášku na výšku, opäť, a stane sa zo mňa mladý a úspešný človek. ... ktorý má síce svoje temné stránky a nezvládateľné myšlienky, ale i tak je tu vlastne celkom rád.
Po mojej blogovej prestávke sa stalo celkom dosť vecí. V septembri som sa presťahoval do bytu, v ktorom už bývam sám (žiadny spolubývajúci, žiadne kilometrové vlasy vo vani a vlastne všade!) no a vlastne to je asi všetko. Dobre, zas tak veľa toho nebolo. V podstate je to ale dosť podstatná vec, lebo platím za byt viac, ako som platil a musím sa naučiť hospodáriť. Celkom sa mi to darí, dokážem si každý mesiac bokom ešte aj niečo odložiť. Ja som totižto hrozne moc šikovný, ako hovorí jeden môj nemenovaný kolega, ktorý mi chýba na smene.
Keď bude teplejšie, tak začnem opäť cestovať do náhodných miest vlakom z Brna (najbližší cieľ je Ostrava, do ktorého sa dostanete rýchlikom so sťahovacími okienkami). No a tak nejak pomaly prepisujem tú moju slávnu knihu, v podstate mi chýba už iba nejakých 60 strán. A bude to kompletné.
A ešte niečo... podal som si žiadosť na zmenu mena, aby som bol oficiálne Čárlí a mohol sa chváliť každému na ulici a mávať občianskym... tak mi to všetci prajte, lebo vás budem chodiť strašiť po nociach a vytrhám vám postupne všetky vlasy.
Hm, spravil som si výborný čaj.
V blízkej budúcnosti pridám nejaké polaroidové fotografie a hodím sem poviedku (asi som ju sem ešte nedal), ktorá bude delená na tri časti.
Tak si to užite a moc nado mnou negebrite, budete mať bordel na klávesnici.
Na záver jedno trápne postapo selfíčko o zrkadlo, aby ste nezabudli, ako vlastne vyzerám do tváre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára