nedeľa 12. augusta 2018

Trhám

Trhám ti ruže.
Trhám ti kusy svojho svalstva.
Trhám ti kusy svojho srdca
Ktoré sú už aj tak na sračku
A to všetko
Kvôli tebe

To nie je vina
Budem ich trhať ďalej a rád
Iba pre teba
Moje  srdce vlastníš už pár rokov
Bije
V tvojich rukách
Iba nevieš, že ich nemôžeš moc stláčať
Bolí to
Bolí to strašne aj bez tvojho
Bezhraničného drvenia
Bolí to
Keď sa na teba pozerám a viem
Že do tvojho života dávno nepatrím
Som tam ako stolička s ostňami
Ktorú sme videli v múzeu mučiacich nástrojov
Dala si ju do kúta
A sediaci na nej som
Výlučne ja

Odtrhnem ti celú záhradu ruží
Alebo všelijakého iného kvetstva
Pre teba spravím všetko
To asi vieš,
ale si to nechceš priznať
Však ma poznáš nejaký ten piatok
Aj soboty
A pochmúrne nedele ležiac v posteli

Si pre mňa všetko...
A chcem len jediné - užívaj života a maj sa dobre
.... bezo mňa
... som ako odhodený tampón
... chvíľu plnil svoj účel a teraz
... je úplne na nič ...

Si moje všetko.

štvrtok 12. júla 2018

Štít

Pozorujem malé čiastočky ničoho. Vznášajú sa na strop a rušia pavúky. Možno je im smutno a potrebujú spoločnosť. Stále si však hovorím, akú?
Štít proti zombíkom som ešte nepoužil, ale možno bude dosti účinný. Ale aj on sa o chvíľu zničí. 
Tvoj štít ale stále drží. Držíš ho nado mnou ako Damoklov meč. Je to dvojsečná zbraň. Na jednu stranu hreje, na druhú chladí. Ale viem, že je to všetko z lásky.
Občas by som chcel vrátiť čas. Aby sa niečo zmenilo. Aby som ja mohol niečo zmeniť. Ale čo môžem meniť, ako nejaké decko? Čo sa dá, nenarodiť? Ževraj si to človek vyberie sám, kam sa narodí. Skúška ohňom. Von je už dávno krásne a slniečko svieti. Mal by som spať. Stále však musím premýšľať. Na šnúre sa mi hojdá prádlo voňavé z detergentu. For men. Vonia fakt pekne. 
Keby aj ten život tak nádherne rozvoniaval. 
Chcel som niečo písať, ale ostal som ... 
Nikde.
Mám toho toľko čo napísať, nejak mi to nejde.
Aha, bavili sme sa o tom štíte.
Chcel som ti niečo povedať. Vlastne... napísať. Lebo hovoriť neviem. Aj keď vieš, že ťa mám rád. Nadovšetko na svete. Napíšem ti iba toľko:

streda 11. júla 2018

Aspoň na chvíľu

cez deň sa mi snívalo
(som po nočnej, tak žiadne hlúpe reči!)
že som ťa stretol
niekde v malom českom mestečku ktoré sa mi podobalo na iné
kde už som raz bol
(len neviem či v realite)

mala si zvláštne čierne sako so zlatými pruhmi
___
___
___

takto od gombíku ku gombíku
vyzeralo trošku admirálsky
a nemalo rukávy
tebe pristalo ako všetko čo si kedy mala oblečené

utorok 5. júna 2018

Mám plán


mám plán
že keď to všetko skončí
už sa nikdy nezobudím.

už som ho videl
ten povestný tunel
jazdím ním každý deň
ale neviem
čo je na konci.

tancujem
ako artista nad priepasťou
ktorá sa mi vznáša nad hlavou.

mám plán
že keď to všetko skončí
ja tu už dávno nebudem.

utorok 20. februára 2018

Ona je ružová, ja som o odtieň tmavší

Dostal som inšpiráciu na písanie, pretože som si prečítal dva články na tomto blogu. Píše ho moja bývalá spolužiačka z výšky, ktorá mala toľko duchaprítomnosti (ako ešte pár ľudí s ňou) a nevysrali sa na to pol roka pred bakalárom. Teraz rieši diplomku. Je to zaujímavé, fandím jej. 
No a ide vlastne iba o to, že píše veľmi roztomilo a pozitívne (a áno, jej obľúbené slovo je masaker, to si pamätám, ešte mi znie v hlave jej hlas pri tom, čo to vyslovuje sediac na chodbe pred 325kou). Tak som sa zamyslel nad tým, či tie moje čmáranice nevyznievajú až príliš... tmavo. Morbídne. Depresívne. A vôbec, či som sem niekedy napísal taký echt dobre naladený článok o tom, aký je život krásny, aj keď nie vždy nám vyjde v ústrety a že žiť sa vlastne oplatí.
Aby sme uviedli veci na pravú mieru, ja mám život rád. Je tu veľa vecí, ktoré by som nechcel opustiť, a i keď sú niektoré moje články priamym vyjadrením potreby spáchať samovraždu, sú to iba dočasné stavy mojej mysle. Mám rád svoju knihu, klavír, foťáky, rád sa prechádzam v prírode a rád chodím chľastať, tak prečo by som to mal všetko zahodiť? Dokonca chodím aj rád do práce, lebo ma baví (no pochváľte sa, koľkých z vás práca baví?! Takých ľudí je na svete málo, tak vám treba). Podal som si prihlášku na výšku, opäť, a stane sa zo mňa mladý a úspešný človek. ... ktorý má síce svoje temné stránky a nezvládateľné myšlienky, ale i tak je tu vlastne celkom rád.