Sato, Samo, Seto... to sú tie mená, ktoré má každý národ. Takí tí chlapíci, ktorí robia všetko za vás. Teda mali by, občas robia to, čo nemajú, občas práve nerobia to, čo by mali robiť. Však Sato spraví... To Samo, to nie ja! ... a tak podobne.
A práve Sato mi povedal, že sa to už ďalej nedá. Môj blog mám rád a vydržal už nejaké tie ťukance do klávesnice, tak prečo by som ho mal tak zbabelo opustiť?
Po pol roku vám môžem s hrdosťou oznámiť, že síce som nebol aktívny, ale blog nekončí a budem sa snažiť do neho opäť prispievať. Nepomôže to ani mne, ani vám, ale chcem vám skôr uškodiť. Keďže moje príspevky sú vysokorádioaktívne a čítaním si zvyšujete RADy vo svojej krvi. Nestačí mi, že som legálny masový vrah, musím vás zabiť aj takto.
Inač by to bola nuda.
Inač by som sa musel zabiť sám.
A to, zatiaľ, nechcem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára