Junktown 2016

To chceš!

Článok s poetickým prednesom výbornej akcie doplnený fotodokumentáciou Čítajte jednoznačne celý. 

Konečne som sa posadil ako normálny človek k notbúku a idem napísať krátky report o tejto skvelej akcii, na ktorú sa určite dostavím aj o rok. Dúfam, že už v nejakom tom kmeni. Ale všetko poporiadku.

Pre tých, ktorí stále nevedia (a nechce sa im gúgliť), čo to vlastne ten Junktown je, tak tu máte link. 

Vyrazili sme vo štvrtok okolo desiatej. Na Halasáku sme našli nejakého Jeleňa, tak sme ho zobrali do auta s očakávaním, že z neho spravíme guláš. Nespravili sme. Jeleňa nám nakoniec bolo ľúto, bol to dobrý spoločník, a tak sme ho nechali túlať sa pustinou. 

Po nekonečnom stavaní stanu, z ktorého mi už pretŕpli všetky končatiny, sme sa dorútili na oficiálne otváranie brán. Po zložení prísahy na MadMaxa a Fallouta sa tie vráta konečne otvorili a narútili sme sa na Náměstí. Už sme boli dosť vysmädnutý a dobrá čapovaná jedenástka nikdy nie je zlá. Tú nám nakrútili ľudia z Krytu (podnik v Brne, kde sme ešte nikdy neboli - chyba!). Všade navôkol nás sa rozbehol hocaký program a my sme poriadne nevedeli, kam budú smerovať naše ožiarené nohy. Ešteže som si zobral Rad-X. 

V podstate sme sa celý Junktown motali hore-dole, z nášho skvelého programu, ktorý sme si ledabolo naplánovali, nakoniec nič nebolo. Jedine sme skočili do kasína, pozreli jeden súboj jaggerov (síce ten sme neplánovali, ale pri čakaní na otvorenie kasína sa nám naskytol pekný pohľad), chvíľku sme sa schladili vo Futurografe a iba sme si chodili čapovať pivo. 

Večer pri ohni som sa zoznámil s Poliakmi, ktorí tu mali kmeň. Poliak ma previedol po ich kmeňovom kempe - sídlili v peknom kryte. Niekedy na druhý deň (možno, časy a dni sa mi zlievajú, všetko to šlo tak rýchlo!) som si podal ruku s nemenovaným sudeťákom o založení kmeňa, takže sa snáď niečo môže nabudúce podariť. Boli dvaja a mali jedného otroka. A my sme tiež traja, na kmeň treba šiestich ľudí minimálne, čiže keby sa k nám ani nikto nechcel pridať, tak stále si vystačíme. Nevýhoda slovensko-sudeťáckeho spojenia je tá, že my bývame v Brne a oni niekde tam ďaleko pri Nemecku. Takže ako kmeň sa budeme oveľa ťažšie stretávať a polemizovať nad akciou na ďalší Junktown. Nejak to ešte dohodneme, zbúchame a vlastne uvidíme, či nám táto plánovaná spolupráca prinesie osoh. Ja dúfam, že hej. Keby sa aj skrz diaľku niečo pokazilo, nikdy nie je na škodu nájsť si kmeň z Brna a okolia a so sudeťáckym kmeňom byť spriatelení, možno zorganizovať niečo spoločne alebo sídliť v Pustine susedsky a bratsky. 

Opäť ďalší večer som si chcel kúpiť otroka. Nejaký človek ma odrbal o 5 zetiek, že otrok bude môj, nakoniec som ho aj tak nedostal. Bol moc divoký, na rok potrebujem mezmetron. 

A ešte by som bol zabudol, so sestrou sme sa zapojili do lovenia hláv. Boli sme celkom dobrí, tak sme sa nakoniec stali aj lovcami, aj lovenými. Našťastie za nami nikto moc nechodil, iba jeden osadník sa ma pokúsil vyzvať na súboj, ale i tak som mu odrezal prst, takže všetko bolo v úplnom poriadku. 

Podarilo sa nám odviesť s pár ľuďmi na ich luxusných vozítkach (ktoré som asi ako jediné celý Junktown fotil, fakticky sa mi nechcelo vláčiť foťák so sebou a fotiť každé indivídum, pretože viem, že fotiek bude od každého i tak dosť). 

V piatok sme sa poctivo dotrepali na nukleárnu bohoslužbu - NAVŽDY OZAŘUJ! ATOM! ATOM! ATOM! - a boli sme duchovne obohatení. Ja osobne som sa ešte dostal na bohoslužbu v nedeľu ráno, keď už sme vlastne boli na odchode. Pretože som hľadal obraz od Nebohej, ktorý som stratil u Poliakov (ich pálenku už nikdy nechcem vidieť, človek sa odrazu ocitne v inej dimenzii!). Obraz som úspešne našiel, čo ma mrzí najviac bolo zosadenie nukleárneho kňaza a jeho následné umlátenie na smrť a vyhlásenie novej viery pušného prachu, kovu a chlastu. Aj tak som verný atómu. 

Čo vám poviem, odchod bol veľmi ťažký. Naložili sme Jeleňa a vydali sme sa dlhú cestu cez nitku Prahy až do Brna. 

A odvtedy mám postapokalyptickú depresiu. 

Pár predsavzatí na rok:

• menej piť - jednoznačne, netreba sa furt motať okolo pípy 
• spraviť si program, ktorý aj DODRŽÍME
• zúčastniť sa každej jednej bohoslužby, aby som sa cítil nukleárne naplnený po celý rok
• ísť buď ako kmeň, alebo ako tím s programom. Vysvetlím. Kmeň musí mať program, aby bavil ostatných. Byť v kmeni je skvelé, pretože nespíte za bránou Junktownu v trápnom stane, ale môžete spať priamo v okolí diania v pekných bunkroch, vlastnopostavených otrhaných stanoch a tak podobne. Máte kamarátov a ľudia k vám budú chodiť (ak budete mať dobrý program). Viac zábavy a tak podobne. Alebo tím - keby kmeň náhodou nevyšiel, chcel by som ísť ako niečím prispievajúci človek. Sestra by už program mala, iba to musí všetko došpekulovať, na rok by som chcel mať aj ja program, niečo vystavovať, ale čo, to vám nepoviem. Na čo by vám to bolo, že? Dokonca mám dva tipy na program, ktorý by som mohol robiť. A dali by sa robiť súčasne, takže ak na tom veľmi zamakám, na rok sa hlásim organizátorom s programom. Síce nič extra veľké, ale myslím, že to bude efektné... a dúfam, že aj žiadané
• mať úplne fest vymakaný kostým, aby som sa mohol zapojiť do súťaže kostýmov a dostať sa aspoň medzi tých pár najlepších. Takže jednoznačne by bolo dobré si ho už teraz navrhovať, aby som na ňom mohol na návštevách Slovenska v pokoji pracovať a nikam sa nenáhliť
• byť brigádnik. Nejde mi o lístok zadarmo, naozaj nie. Ide mi skôr o to, aby som nejaký lístok vôbec mal, aby sa mi ušiel a aby som mohol pomôcť vybudovať túto skvelú akciu, zúčastniť sa výstavby mesta a možno byť aj sponzor nejakého šrotu, ak doma ešte niečo máme (i keď my sme už asi všetko vyhodili)
• byť najlepší lovec hláv! Nech to stojí, čo to stojí, ja sa rozrezať nenechám
• zúčastniť sa úteku z Kotelny... pretože ja viem, že Sawko je sračka!

K predsavzatiam by to bolo asi všetko. Bolo to fakt malé zhrnutie toho, čo sme na celom festivale robili. Ak by ste chceli vidieť nejaký ten oficiálny program, nájdete ho na stránkach v odkaze hore v článku. Musím iba povedať, že v pustine by som vedel žiť do konca svojho života. Skvelá akcia, fajn ľudia, priateľskí a nekonfliktní, fajn predstavenia, programy, dobré jedlo a pitie, skvelá zábava, proste TO CHCEŠ! 

A aby som nezabudol, tu je malá ochutnávka mojich skromných štyridsaťniečo fotografií. Ak by ste chceli nájsť iné, proste napríklad nejakých ľudí, aby ste vedeli, aké mali kostýmy, tak si skúste vyhľadať cez gúgl, alebo tak podobne. Ale pozor, nepozerajte z roku 2015, lebo na tom som nebol =D. Možno ma na fotkách z tohto roku niekde uvidíte, ale dúfajme, že nie (väčšinou mám dementné fejsy). 

Podomácky vyrobený Rad-X

A samé vehikle. Ľudí si sčekujte cez iných fotografov!

RobCo musí skrátka byť! Aby nás postrážil.

Náš drahý ožiarený, bohoslužba na tisíc rads! 

Žblnk zo strašidelného lesa

Súboje

Slečny šamanky

Program si treba poriadne preštudovať

Futurograf

A usmievavá slečna v ňom

Hladní ľudia

A náš pohárik! 

Dve hlavy pri stane!

Platidlo! 

A kasíno. Prehral som v ňom aj nohavicu

No áno, toto som ja s laserovou puškou

Odchytený pri čine

Týraný sudetským súkmeňovcom (áno, promile tristo)

s ktorým som si mimochodom podal paprču na vytvorenie kmeňa

No a tu je práve prebiehajúca dohoda na sudetsko-slovenskom kmeni. Asi jediná moja najnormálnejšia fotka z celého Junktownu. Možno ešte nejaké na internete uvidím, ale moc sa na to nespolieham. Nebol som najfotenejší človek

Sí ja o rok, mutanti!