piatok 13. mája 2016

Jar je medzi nami!

Už dlho. Kvítka kvitnú, vtáčiky čvirikajú, aj v noci, keď spím a cez otvorenú vetračku na balkóne ich počujem a veľmi sa mi to páči. Dnes ráno sestra vyhnala toho obrovského komára, ktorého včera večer Maroš nezabil, iba omráčil, a hmyz je doterný a stále dokola tie isté veci spojené s peknou prírodou, ktoré zas až tak nemusím. Ale to nevadí.
Minulý víkend sme boli opäť v Račiciach, tak som sa dvakrát vybral do lesov. Raz sám, len tak sa prechádzať, druhýkrát so sestrou. Vyšli sme z Vaultu 101, ona mala iba kombinézu Vaultu, ja som mal našťastie nájazdnícku zbroj s bodlinami. Voda bola rádioaktívna, už som mal ťažkú chorobu z ožiarenia a stačilo sa jedenkrát napiť a bol by som skapal. V taške žiadne stimpaky ani rad away. Našli sme sídlo supermutantov, kde mali brahmíny, ale k nim sme nemohli ísť, lebo ja som mal úbohú obojročnú palicu, sestra zas nejakú šamanskú na liečenie (iba jej určite chýbala mana). Po ceste som našiel ručný štít kombinovaný so zbraňou, taký, čo sa upevní na predlaktie. Asi o dve hodiny sme sa konečne vrátili späť do Vaultu a napili sme sa čistej vody a zožrali sme obed. 
Ešteže nám Moira dala čistič jedla. 
No a s mojim pokazeným pip-boyom som čosi odfotil. 
A áno, jebe nám. 





















V jednom múdrom fotografickom časopsie som sa dočítal niečo také, že najlepšie je fotiť pri východe alebo západe slnka, keď nie sú také veľké kontrasty z priameho slnečného žiarenia a tieňov. Prečo? Ja som vyvracač mýtov, mne sa fotilo dobre (na druhú stranu tam hovorili aj o tom, že čiernobiele fotografie, ktoré sú postavené na kontrastoch, sú tiež fajn). 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára