Brnenské skvosty...

... opäť. Ale je to mesto, v ktorom mi momentálne žije sestra (takže sa mám u koho vychrápať a vysrať, prípadne ožrať), ale je to tiež mesto, ktoré mám rád. Naozaj veľmi rád. 

A len tak v skratke, stále makám, makám na tom, ako nebadane vsypať jed do jedla v jednej veľmi luxusnej reštaurácii (kde sa hrá, mimochodom, veľmi vysoká politika, ale ja nie som vlezdoprdelka, takže ja si hrám politiku nízku). Začal som si hľadať v tomto prašivom meste nejaké izby na prenájom. Sám predsa neutiahnem jednoizbák z tak smiešnej výplaty. Ak sa mi ozvú z druhej práce - kde som ich už stihol otravovať telefonátom, tak ich pootravujem ku koncu mesiaca znova - tak by som mal aj na ten jednoizbák. Izba je iba dočasné riešenie, aby som nemusel chodiť z tejto diery o dve hodiny skôr iba preto, lebo tu nejazdí žiadny autobus. Jedine tak drožka. 

Literárne súťaže som, samozrejme, premeškal, pretože mi nevedelo nič pekné a adekvátne napadnúť. Nebudem to teda siliť, povedal som si, a keď mám teraz krátky týždeň, možno niečo napíšem. Niečo pekné. 

Dobre, ale teraz prejdime k Brnenskému výletu.

Zobral som so sebou jednu batožinu navyše - Simč. Ja som vedel od začiatku, že ju mám hodiť k mojej vojenskej taške dolu do úložného priestoru autobusu, lebo celé tri hodiny sa nám nezavrela huba. Myslím, že nás nikto v autobuse nemal rád. Na Zvonařke už čakala sestra (merlin, myslel som si, že prídu autom a my sme sa s tou ťažkou - mäsom nabalenou vojenskou taškou - museli jebať od ÚAN až k Hlavnímu nádraží. Je to síce kúsok, možno 10 minút, ale vtedy mi to pripadalo ako celá večnosť, ako keby sme šli z Bystrce do Líšne peši). No a prvý deň sme sa ožrali, druhý deň sme pobehali mesto - také klasické veci ako je katedrála sv. Petra a Pavla, Brnenské podzemie, kostnicu (opäť, ako aj katedrálu a podzemie, ale Sima to nemala prejdené a nám nerobí problém pozrieť sa na niečo aj tristokrát, ak je to pekné). Medzičasom sme sa zastavili v Pegase na pivo a KONEČNE SOM MAL ZELENÉ PIVO! Presne tak vyzeralo, fotka nie je moja. Keby niekto nevedel, čo je ten Pegas, tak ho musíte urýchlene navštíviť. Tretí deň sme navštívili priehradu a išli sme sa prejsť do Mariánskeho údolí. Po prechádzke sme tam skočili do Eldoráda na rebrá. Musím však povedať, že porcia možno polovičná a obloha asi 1/6 z toho, čo tam dávali pred pár rokmi. Boli sme sklamaní, ale už aspoň vieme, že tam nemáme chodiť na rebrá. Nabudúce si dám palacinky. 

No a v pondelok sme išli domov. A to je asi tak všetko, priložím fotografie (samozrejme). Tak sa kochajte a záviďte mi, po výplate tam skočím zas. Len tak, lebo ma baví sedieť na balkóne, fajčiť a potichu závidieť brnenský život sestre a jej priateľovi. 

* budem do popisu fotiek pridávať odkazy na moje staršie články, aby ste vedeli, o čo sa jedná, lebo už to tam mám zmapované, tak ak by to niekoho zaujímalo, môže si to pozrieť *
** ak by tu bol nejaký retardovaný človek, tak žltou zvýraznený text sú odkazy, ale ja pevne verím, že sem takí retardi nechodia, lebo by to tu asi ťažko pochopili **

Soška pod katedrálou Sv. Petra a Pavla

Výhľad z hora (v článku, na ktorý je odkaz pri prvej fotke, je tiež výhľad, ale tuším trošku z iného uhla, hahaha)

Okno v lavičkovom parku

Na Petrove

A hotel na Petrove, pri ktorom stojí tá úžasná krytá pódiová vec, kde kedysi hrával komorný orchester a prechádzali sa tam hore-dole paničky v obrovských šatách a slnečníčkoch v rukách a vedľa nich sa rozprávali gentlemani vo vysokých cylindroch a vychádzakových paličkách v ruke

Opäť kostnica

Prestrelené lebky či trepanácia?

Rozhodol som sa, že to opäť rozdelím, pretože by tu bolo veľa fotiek a pomiešalo by sa to. A možno si ešte niečo pamätám z brnenského podzemia, čo môžem použiť ako sprievodný text k ďalšiemu článku. Takže, ako môžete istotne predpokladať, ďalší článok budú fotky z Brnenského podzemia + tam asi prihodím aj Mariánske údolí.