Nothing to do here...

... alebo aj lenivosť a nechuť.

A áno, inak som stále živý (pre tých, čo nemajú môj FB a nevidia ma "aktívne" pridávať fotografie či statusy). Tak ja začnem pekne od posledného článku. Len sa musím pozrieť na to, ktorý to bol. Zatiaľ si spravím pukance, ktoré žeriem furt a rastie mi z toho brucho... alebo z toho piva?

V podstate som od decembra ostal trošku zaneprázdnený. Nejednalo sa iba o školu. Jednoducho som chodil viacej von a takéto internetové sračky ma obchádzali. Čo je dobré, lebo som žil reálny život v imaginácii. Nie virtuálny v statickom vehikli. Nebudem tu teraz riešiť podrobnosti, bolo by ich priveľa a určite nechcem písať o svojom živote. Však čaro spisovateľa je v tom, že čitateľ si myslí, že číta najsúkromnejšie veci, ale číta pritom iba dobre maskované omáčky. A takto sa snažím písať stále. 

Ale aby ste nepovedali, že po dvoch mesiacoch vám nepodám plnohodnotné informácie o mojej existencii, tak tu je ich pár:

• neštudujem. Majte ma za debila, čo v treťom ročníku v zimnom semestri nedal školu, ale je mi to fuck. Nehovorím, že som sa extrémne snažil, ale nejaký ten impulz tam bol. A nie, vôbec ma to neserie. Pripadám si teraz oveľa voľnejšie a lepšie.
• od nedele nastupujem do novej práce... no novej. Patrilo by sa niekde robiť (a teraz mi napadlo, že som zabudol zavolať do NY a povedať im, že chcem výpoveď a či vôbec tá piatková smena platí). 
• uvedomil som si niektoré veľmi podstatné veci a cítim sa taktiež šťastnejšie. 
• nemám momentálne múzu na písanie poviedok, pritom som sa chcel zapojiť do súťaží. Ale už začínam opäť premýšľať nad knihou, zas si rozbieham v hlave dej, čiže už sa mi moje nenaolejované kolieska rozhrkotali. 

Ďalšie veci vám ostávajú utajené. A ak chcete vedieť, ako dopadne táto ohnivá jama, tak nič neruším. Iba nebudem tak poctivý prispievateľ, myslím si. 

Už chcem z tohto baraku vypadnúť. 

Ospalá diera.