V polnočných lúčoch svetla
Držím nevraživosť za ruku
Jej oči vzplanú plameňom
Keď pootočí hlavu
A zrenice zahryznú sa do mojich útrob
telesnej schránky z ktorej
Havrany predvčerom uleteli a
Nechali za sebou iba rozďobanú púšť
Spúšť
Pri mojej hlave klebetí so smrťou
Z hlasu jej striekajú oceľové piliny
Ktoré pri dopade na zem
Menia svoju konzistenciu na krásnu melódiu
A ja hrabúc sa vo vrecku
Hľadám posledné drobné
Za ktoré si kúpim letenku
Tam...
Dokonalá... Vážne, nemám slov na tvoje básne...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem! Veľmi ...
OdstrániťNádherná báseň... :)
OdpovedaťOdstrániť