štvrtok 18. septembra 2014

Príjem

,Tie ruky sú všade okolo mňa. Pokúšajú sa chytiť, zachytiť osobu, ktorá berie môj vzhľad a používa moje meno. Poznám ju? Poznám ho? Cítim dotyky, ale nedokážem ich identifikovať. Sú navždy stratené v stratosfére zabudnutých spomienok tej osoby. Je to... ach. Tak skľučujúce. Prečo ma stále chytkajú? To si naozaj myslia, že som figurína vo vitríne?
Asi sa predsa len dívam cez sklo. Svet je matný. Tváre rozmazané. Je ich viac, ako tých hlasov. Nedáva to význam a logiku. Všetky otvárajú ústa, ale zvukov je málo. Sú roztrúsené. Čiastočky šróbov. Vypadnutých na ovracanej podlahe. Z kachličiek, samozrejme. Naťahujú sa. Pozerám cez hmlu. Je tu dusno. 
Asi ma berú.
Mňa?
Teba?
Ju?
Jeho?
Kto je to?,

...


"Ako sa voláte?"
,Prosím? To naozaj... je tu tak bielo. Je to tu.... cudzie. Cudzie ako ten svet, ktorý som obýval. Je to tu tak nebezpečné. Som votrelec. Nie... oni sú votrelci! Ja radšej budem ticho.,
...
"Akú hudbu počúvate? Máte obľúbené kapely?"
,Naposledy som počúval tie... rozhovory. Skôr kakofonická symfónia z opusu tridsaťdva. Číslo dva, samozrejme. Bolo to... je to... veľmi nepríjemné. Oni to... a stále dookola! A nechceli ma pustiť k slovu. Začínam sa báť. Stále mi to tlačili do hlavy! Ja za to nemôžem! Nebola to moja chyba! Naozaj!,
...
"Koľko máte rokov?"
,Ja? Kto? On? Oni? Tí ľudia? Tváre? Hlasy? Včerajšok? Hviezdna sústava? Gibon? Salamandra? Prázdnota? Peklo?,
...
"Budete sa s nami rozprávať?"
,Ona sem pozerá. Sem! Priamo sem! Pýta sa to... pýta sa to mňa?,
-Koľko si ich presne zabil?-
,Čo?! Ticho! Ja som nikoho nezabil! A... a tie obrazy! Prečo mi ich posielaš do hlavy? Ja som naozaj nikoho nezabil! Ani jedného z nich! Tie zakrvavené telá nie sú moja práca! Veď ja sa pohybujem v úplne iných kruhoch odrieknutia! Som v zabudnutí! Som zabudnutý! Prečo ich počujem! Prečo...,
-Koľko si ich zabil?!-
,Prečo hovoria! Kto ich pustil k slovu! Prečo to robia! Ja nechcem ísť do väzenia! Ja som ticho! Ja ostanem ticho! .... Čo ak to vie? A... preto sa pýta? Naozaj, budem ticho. ,
...
"Aká je vaša obľúbená farba?"
-Krv, však? Je to krv!- 
,Krv?! Ich telá... sú krvavé! Tie odseknuté ruky! Muselo sa im stať niečo... niečo hrozné! Neobviňujte ma, prosím! Ja som tomu nemohol zabrániť! Ja som ta ani nebol! To si.. určite mi zas ukradli telo! Ako to zvyknú robiť!,
...
"Viete, prečo ste tu?"
,Viete to? Viete to? Viete... Viete to o mne?!,
-Koľko si ich zabil? Všetkých?!-
,Nie! To som nebol ja! Inakšie by som tu nebol! Vliekli by ma do cely! Hlavu do sekery! Do ostria oči z očí! Bol by som... bol by som v... v... a, kde som teraz? Stále je to... je to tu cudzie! Ja tu nechcem byť! Nie s nimi! Keby odišli... keby konečne stíchli a prestali mi vnucovať tie obrazy, kľudne by som sa podvolil a presedel by som tu aj celé žitie! Ale teraz... nemôžem to už počúvať... nemôžem sa na tie mŕtve telá pozerať!,
-Priznaj sa! Koľko si ich zabil! Zabil si ich!
Zabil si ich!
Zabil si ich!
Zabil si ich!
ZABIL SI ICH!- 
,!!!!!!,
...

***

Doktorka sedela na stoličke v obvyklom bielom plášti. Nohy mala prekrížené. Na toho chlapca, sediaceho oproti, pozerala ponad obdĺžnikové okuliare. Bála sa, že pôsobí trošku prísne a chladne. Ale to asi každý doktor, hlavne po prvýkrát. Chlapec mal kamennú tvár. Sedel nehybne a nič nehovoril. Iba očami behal po celej miestnosti. Pozeral zľava doprava, z miesta na miesto. Určite bol na smrť vyľakaný. Keď ho brali, nebránil sa. Napriek tomu ho navliekli do kazajky. Pre istotu. Stále tu bolo riziko, že si ublíži. Keď však na neho hľadela, neverila tomu. Sotva postrehol zmenu prostredia. Sám nevedel, kde sa nachádza... ak vôbec vedel, kto je.
Nohy si uložila vedľa seba a zapísala si poslednú poznámku.
Je to ťažká psychóza.


_________________
* inšpirácia snom

6 komentárov:

  1. kam ide niekoho vedomie keď mu ovládnu telo? von, alebo zhasne?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dokonalé! Až som počula tie hlasy videla tie obrazy. Skvelé. každopádne inšpirovať sa snom nie je na zahodenie, aj ja to niekedy robím.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Díky moc. Je to dobré, keď si počula hlasy a videla obrazy, to presne je prvotný cieľ každého autora! ;)

      Odstrániť
  3. Hmm, zajímavé, nikdy mě nenapadlo sepsat na základě snu povídku... Děkuju za inspiraci..
    Už dorazil list? :)
    K.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Nemáš zač!
      dorazil, ibaže tento týždeň bol trošku hektický, tak by som sa rád dostal k listom (mám totiž dva), cez víkend. Už konečne. alebo prinajhoršom v priebehu ďalšieho týždňa.

      Odstrániť