štvrtok 25. septembra 2014

"Já, pisálek" 06

6) (podčást) >>> básně
(básne moje obľúbené)

- A co básně? Napsal/a jsi někdy nějakou?
Nikdy v živote! Neviem ani, čo je to báseň! 

- Jak jsi se dostal/a k básnění?
K tomu "profesionálnejšiemu" som sa dostal skrz našu profesorku slovenčiny na strednej škole. Je to už otrepané, pretože to píšem často, keď niekomu vysvetľujem začiatok môjho básnenia. Urobila s nami taký pokus, aby sme lepšie pochopili psychický automatizmus - automatický text, ktorý sme sa vtedy učili. Nadiktovala nám desať slov a museli sme ich použiť v básni. A písať. Najlepšie, bez rozmýšľania. Potom sme si tie básne čítali (samozrejme nie všetky). Tak som vlastne prišiel na to, že ma to celkom baví a že psychický automatizmus je fajn. Pretože surrealisti moji obľúbení. Tak som sa vlastne dozvedel, že niečo takéto naozaj existuje/existovalo, potom prišiel Fabry a jeho skvelá nepomenovaná báseň, a potom prišli moje básne, inšpirované jeho štýlom tvorby.

- psal/a jsi dřív poezii nebo prózu?
Začínal som s prózou.

- baví tě více poezie, nebo próza?
Baví ma oboje rovnako. Ibaže próza sa ľahšie píše. Pretože na poéziu je nutné silné citové vypätie, prežívanie a tak podobne. Básne, ktoré sú napísané len z rannej nudy, nudnými aj sú. Básne, ktoré sú písané z hĺbky srdca, s emočným výbuchom lásky, nenávisti, žiaľu a podobných sračiek, to sú pravé básne hodné uznania. Pretože báseň nemá byť iba rýmovaná (ako si veľa ľudí myslí), metaforicky dokonalá a rytmicky správna, ale musí mať hlavne hlbokú myšlienku, ktorá sa v nej skrýva, musí vedieť zasiahnuť čitateľa, ako šíp. 
Preto robím občas v básniach odmlky. Pretože nemám dôvod na nejaké hraničné emočné situácie. 
Oboje má svoje čaro. Nad básňami by sa nemalo premýšľať, mali by sa písať plynule. Nad prózou je nutné už trošku aj popremýšľať, pretože nemôže byť nezrozumiteľný dej bez pointy. 

- porovnej kvalitu své poezie a prózy, co ti jde lépe?
Ja som neprekonateľný vo všetkých smeroch ;)


- o čem tvé básně většinou jsou? Zabýváš se pozitivními nebo negativními/depresivními tématy?
Zaoberám sa hlavne tým, čo sa rieši v mojej hlave a v mojom srdci. "Temné" básne zvyknú bývať krajšie a autor ich oveľa viac a intenzívnejšie prežíva, čo samozrejme cítiť. Pretože radosť môžeme mať z hocičoho, každý deň aj tisíc krát, ale smútok je oveľa silnejšia emócia.
Preto asi odpoviem, že nepíšem príliš veselé básne. Iba keď mám mozgový kŕč. 


1 komentár:

  1. Pekne napísané. Tiež píšem básne najviac keď som v divnom citovom a emočnom rozpoložení, aleo keď mám v hlave bordel. A súhlasím s tým, že nie je podstatné aby sa básne rýmovali, boli v správnom ryme a neviem čo, ide hladne o tie pocity, ktoré do nej autor dáva a tie pocity, ktoré v čitateľovi vyvolajú.

    OdpovedaťOdstrániť