Kosti, lebky a kosti

V upršanom počasí sme nemohli behať po ZOO, tak sme sa rozhodli navštíviť Kostol sv. Jakuba a... nie kostol, ale kostnicu, ktorá sa pod ním nachádza.

A teraz trošku z histórie:

Cintorín kostola sv. Jakuba existoval už na počiatku 13. storočia. Bol vo vnútri hradieb, ktoré mu bránili neskoršiemu rozširovaniu. Kapacita prestávala potrebám rastúceho mesta stačiť, preto bol zavedený výmenný systém pochovávania: po uplynutí 10 až 12 rokov od pochovania bol hrob otvorený, ostatky vybraté a na rovnaké miesto pochovali ďalšieho mŕtveho. Obsah pôvodných hrobov sa ukladal do špeciálnych podzemných objektov - kostníc. 

Priamo pod dlažbou svätojakubského kostola bola k týmto účelom pravdepodobne v 17. storočí zriadená trojkomorová krypta. Spočiatku sa zaplňovala zvoľna, ale od polovice 18. storočia tu začali vznikať dve veľké pravidelné hranice tvorené ostatkami zo zrušených kostolných hrobiek. K rýchlemu zaplňovaniu kostníc dochádzalo aj z dôvodu častých morových a cholerových epidémií. Trvalý nedostatok priestoru k ukladaniu kostí viedol v roku 1741 k rozšíreniu kostnice. Ako stavebne najvhodnejšie sa ukázalo rozšírenie novej kostnice pod cintorín a jej napojenie na kostolnú kryptu. Nová kostnica bola naplnená za šesť rokov a vedenie mesta začalo jednať o jej ďalšom rozšírení. 

Po naplnení krypty aj kostnice pod cintorínom bolo vstupné schodisko z hlavnej lodi kostola uzavreté kamennou doskou s latinským nápisom. Jozefínske reformy viedlo v roku 1784 k zrušeniu kostolného cintorínu z hygienických dôvodov. Ostatky z hrobov boli uložené do krypty, múr cintorína bol strhnutý a priestranstvo okolo kostola vydláždené náhrobkami. Postupom doby sa na kostnicu, jej veľkosť a umiestnenie zabudlo. 

O to väčšie prekvapenie priniesol rok 2001, kedy začal pred úpravami Jakubského námestia systematický prieskum podzemí. Niekoľko sond do hĺbky štyroch metrov potvrdilo existenciu rozsiahleho pohrebného komplexu. Jednotlivé priestory boli často až po klenbu zaplnené obrovským množstvom kostrového materiálu. Počet pochovaných sa odhaduje na viac ako 50 tisíc. Z antropologických rozborov vyplýva, že sú tu pochované obete stredovekých morových a cholerových rán, vojnových udalostí z doby tridsaťročnej vojny a švédskeho obliehania. 

Nahromadená vlhkosť a plesne by bez zásahu postupne viedli k rozpadu kostrového materiálu a k zrúteniu a zosuvom klenbových priestorov, ležiacich necelé dva metre pod frekventovanou vozovkou Jakubského námestia. Preto bol, ako jediná možnosť záchrany tejto jedinečnej pamiatky, spracovaný návrh na revitalizáciu a sprístupnenie kostnice. Pri rekonštrukcii boli všetky ostatky vybraté, vyčistené a znovu pietne uložené na miesto svojho posledného odpočinku. Spoločne s ďalšími archeologickými nálezmi je expozícia dokladom spôsobu pochovávaniu na jednom z najväčších mestských cintorínov v Brne. 

Preložené z prospektu Kostnice u svatého Jakuba, Jakubské náměstí.