štvrtok 12. júna 2014

Rozjímanie

Keď sa spoza mramorových oblakov vyvalil obrovský okrídlený drak, Arya si povedala, že by mala prestať brať tie drogy. Už jej to nepristalo a jej myseľ bola ťažko zdevastovaná. Horšie na tom neboli ani budovy a ekonomika po druhej svetovej vojne. Fanfáry jej hrali každé ráno (dá sa jej spánkový režim nazvať obyčajným, keď hocikedy sa budila aj poobede?) v ušiach a Sahara ukrytá v hrdle kvílila ťažkým vetrom plným prázdnoty. Ošarpané steny malého zatuchnutého bytu kdesi na rohu dvoch ulíc v anonymnom meste už nevedeli prijať viac dymu z cigariet, ani ťažké výpary z alkoholového potu.


Nad touto biedou sa zamýšľala už veľakrát, ale nikdy neprišla na správne riešenie. Eddy jej povedal, že by bolo dobré nájsť si slušnú robotu, nech má nejaký denný režim. Eddy bol expert na všetko, on bol snáď druhý Einstein! Nedokončil školu a na tráve sa ťahal už od trinástich, ale jeho nápady boli neprekonateľné. Ktosi tvrdil, že mu namerali IQ cez 140. Kľudne by tomu bola aj verila, kebyže Eddyho nepoznala aj za iných okolností. Určite mal dve osobnosti, Arya si bola tým istá. Bol rozpoltený, rozdelený na dve časti. Ktovie, či ich mal iba dve. Hocikedy sa jej zazdalo, že je z neho zas niekto iný, koho ešte nepozná. Bol tu Eddy feťák a heroínový kráľ s IQ nad 140, potom akýsi Marcus, ktorý nevedel príliš dobre po anglicky a povedzme si to na rovinu, veľa rozumu nepobral. A pred pár týždňami na ňu vyletel pračudesný zadumanec, ktorý vlastne ani nerozprával, iba potichu hlaholil hlbokým basom. Ruku mal na brade a chodil dookola po miestnosti. Pamätá si z toho večera iba toľko, že sústavne rozprával o slnečnej sústave a o neobjavenej strane Mesiaca, ktorá je už vlastne objavená, ale pred verejnosťou prísne utajovaná. To je smiešne, aj tak verejnosť už o tom vie. Potom sa s ním opäť vyspala. Občas mávala zmiešané pocity, s kým to vlastne spáva. Je to Eddy, Marcus, alebo sa vtedy vyspala s tým astronomickým vedcom? Snáď iba pri sexe je Eddy Eddym. Ten chlapec by potreboval urgentné liečenie, nevyhnutné protidrogové a ťažké antipsychotiká na to. Arya sa ani nečudovala, že ho matka vyhodila z domu a pred jeho nosom roztrhala na márne kúsky rodný list. Pravdepodobne by sa to nemalo robiť, je to predsalen doklad, avšak možno má doma kópiu, tá vychcaná sviňa.
Poškrabala sa na čele. Mala ho nepríjemne mastné a cítila, že aj hrboľaté. Ďalšia dávka jebákov, vážení!  Pri tomto čine si spomenula na to, že vlastne krváca. Od včerajšej noci si ešte nevymenila tampón, to bude ťažká kalamita. Nechcela ani vedieť, čo ju čaká. No necítila sa nijak nepríjemne. Občas sa jej zdalo, že pokiaľ pije, menštruácia sa akoby zastavila. Krváca veľmi málo. Možno je to ťažkou intoxikáciou pečene. Včera, pri pohľade do zrkadla, usúdila, že má žlté bielka. Že by to už začínalo? Alebo sa príliš kontroluje. Odkedy jej doniesol Charles ten nový matroš, tak sa príliš kontroluje. Nie len v zrkadle si obzerá symptómy, o ktorých čítala iba na internete a všetko na ňu sedí, ale aj v spoločnosti, stále pozerá, či sedí správne, či nemá roztečený make-up (ako keby jej to predtým prekážalo), alebo či jej netrčí sopeľ z nosa. Je to smiešne. Sama je smiešna. Sebe. Občas aj kamarátom. Ale najviac spoločnosti. No to je skôr taký sarkastický smiech. Je to už na nej vidieť. Človek sa na ňu pozrie a praje jej jediné: smrť. Pretože feťáci si zaslúžia zomrieť. V podstate ich už netrápi, ako sa ku drogám dostali. Sú to proste fetky a tie tu nemajú čo robiť. Spoločnosť je príliš čistá na takéto vývrtky.
Vstala z rozbitej sedačky a ponaťahovala si chrbát. Cez zatiahnutý záves presvitalo slnko. Von je už určite tridsať stupňov a to je iba rá... Už asi ťažko. Sú štyri hodiny. Popoludní. Zívla si a znechutene si poutierala ústa. Odniekiaľ cítila vracanicu. Nepamätala si, že by včera vracala. Potom začula výkrik, nebol to však hlasný výkrik, skôr také prekvapenie v podobe „Jaj“. Otočila sa. Na matraci na zemi si Eddy pošúchal oči. Tak predsa, on to bol. Vedľa hlavy mal nepeknú kôpku. Dalo sa z nej vyčítať toľko, že tesne pred aktom vyvrátenia si doprial špagety. Pekné a dlhé. Tie sa museli dobre vracať. Vyčítavo sa na neho pozrela. Asi si uvedomil, čo spravil a iba šmaril rukou do vzduchu. Prach sa rozvíril a zatancoval pekelný tanec. Vyzeral nebezpečne. Ako keby sa hneval. Prečo by sa mal prach hnevať? Arya si podložila hlavu rukou a ruku si oprela o ruku. Je to smiešne na opis, ale istotne si to viete predstaviť. Rozmýšľala nad nahnevaným prachom. V bruchu jej zaškvŕkalo a bolo to tak hlasné, že Eddyho myklo. Arya sa pobrala do malej kúpeľne a umyla si zuby. Za ten čas, čo žila v špine a zanedbanosti, stále dodržiavala zvyk umývania si zubov. A vlasov. Pretože dve veci najviac nenávidela: keď jej páchlo z úst a keď mala mastné vlasy. Našťastie ich momentálne mala celkom dobré, zopnuté vo vrkoči. Dred, jediný, ktorý jej spravila eS, ešte stále držal svoj tvar. A bol príjemný.
„... myslím, že obeh Saturnu s tým ale nesúvisí....“ začula z izby akési bláboly. Tak predsa, je tu stále. Ten šialený astrovedec. Posledný krát si premerala v zrkadle oči. Naozaj mala žlté bielka. Striasla sa a zobrala si vodu napustenú vo fľaške. Skočí radšej za Charlesom, toho aspoň nezaujíma astrofyzika a obsah mliečnej dráhy. On žije zábavou. A tú práve potrebovala. A hlavne mal veľa jedla.


Buchla dverami. Z omietky opadol malý kúsok a spôsobil na zemi ďalší neporiadok. Ten neporiadok si však nikto nevšimol, pretože splynul s neporiadkom minulým. Eddy, vlastne v tomto momente Arnold, šermoval rukou vo vzduchu a počítal hviezdy, ktoré reálne nikdy nevidel. Keď mu zvraštilo ústa a on sa nestihol otočiť, aby vyvrátil zvyšok špagiet vedľa seba, ťažko zakašľal. Avšak slabé pľúca mu nepomohli. Bolo jasné, že hviezdy už nikdy neuvidí. Arnold, mozog a astrofyzik, umrel vo vlastných zvratkoch, zatiaľ čo jeho kamarátka vychádzala z bytovky von.


Ale oukej, je jasné, že je sú to injekcie proti trombóze, ale nevadí. Akosi som si na to spomenul =D
Fotka stará, žiadne pripomienky! 


Všetky ostatné poviedky nájdete TU!

8 komentárov:

  1. Ježííííš, to už aký koniec -_-
    :D
    A.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. RIP Arnold astrofyzik, možno si na teba ešte niekto niekedy spomenie.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. á přišel jsem na působivé místo s působivým vyprávěním - paráda :) jen tak dál

    OdpovedaťOdstrániť
  4. tak to teraz čítam druhýkrát a stále neviem, ako okomentovať či ohodnotiť. chm, niektoré veci sa ohodnotiť asi nedajú a človek pri nich akurát hodnotí všetko ostatné.
    - L.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Niekedy si výtvory druhých nežiadajú komentár, ak teda nie je čo k tomu viac dodať. Niekedy je to iba výplod na jedno prečítanie, ktorý neskôr zapadne prachom.

      Odstrániť