Katedrála v Bourges II

Ako som sľúbil, pridávam druhú časť mojej seminárnej práce, kde nájdete aj odkazy na použitú literatúru.

2. Gotická katedrála v Bourges

2.1. História

  Za to, že jedna z prvých a najoslnivejších francúzskych katedrál vyrástla práve v Bourges, možno vďačiť náhode. Henry de Sully[1] mal brata Mauricea, ktorý bol biskupom v Paríži a práve v tom roku dal postaviť novú katedrálu Notre-Dame v gotickom slohu. Aj Henri začal snívať o gotickom kostole. Výška navrhovanej katedrály mala ďaleko presahovať galsko-rímske múry. Zomrel okolo roku 1200. Jeho nástupca, arcibiskup William Dangeon, hral dôležitú úlohu v ďalšom rozvoji Bourges a v definícii ikonografického programu.

  Katedrála mala nahradiť románsky chrám, ktorý bol príliš malý. Výstavba bola zahájená okolo roku 1194 (v roku 1195 bola stavba už v plnom prúde). Špekuluje sa, že to bola prvá francúzska katedrála vrcholnej gotiky.

   V roku 1214 je už takmer polovica budovy vystavaná. Po desaťročnej prestávke sa výstavba opäť začala a pokračovala až do roku 1230. Dokončená bola okolo roku 1266. 13. mája 1324 bola katedrála vysvätená. Jej severná veža, dokončená v roku 1480, sa v decembri roku 1506 zrútila. Bola prestavaná, avšak má už niektoré prvky viditeľne renesančné. Vo francúzskych náboženských vojnách v polovici 16. storočia katedrálu poškodili protestanti, dokonca sa objavila aj výzva k jej úplnému zničeniu.

   V roku 1992 bola katedrála pridaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

2.2 Architektúra Bourges

   Bourges je v dvoch významných rysoch nepodobná žiadnej inej katedrále. Po prvé nemá žiadny transept[2] (priečnu loď), takže hlavná loď siaha od západného priečelia k východnej apside[3] bez prerušenia, po druhé má dvojité bočné lode, z ktorých vnútorné sú trikrát vyššie ako vonkajšie. To vytvára zvláštny prierez s veľmi prikrčenými vonkajšími loďami a vysokými vnútornými loďami, ktoré sa tak zdajú byť užšie.

   Existujú najrôznejšie úvahy o tom, prečo sa práve katedrála v Bourges architektonicky tak odlišuje od iných stavieb francúzskej gotiky. Mala veľký politický význam ako chrám veľkého a náročného arcibiskupstva v strede Francúzska a nič pre ňu teda nebolo dosť dobré. Preberá radu architektonických schém od stavieb ako Notre-Dame v Paríži alebo opátskeho kostola v Cluny. Architekti museli pochádzať zo severofrancúzskej oblasti, kde vtedy existovala vysoko rozvinutá stavebná kultúra. To všetko však nevysvetľuje, prečo Bourges celkovo, ale aj v jednotlivých detailoch, vyzerá úplne inak než gotické kostoly. Vysvetlenie odlišnosti možno spočíva práve v skutočnosti, že jej vzdialenosť od politického a architektonického centra dopriala staviteľom mimoriadnu voľnosť. Táto otázka bude vždy lákať k rôznym špekuláciám bez toho, aby sa dočkala jednoznačnej odpovede.

  Rebrová klenba plní opornú funkciu. Oblúkovité oporné piliere preberali hlavný tlak vysokej klenby nad bočnými loďami a odvádzali ho zo základného výškového rozvrhu. Umožnili tak zmenšiť hmotu vnútornej steny.

   Vyššia veža katedrály má názov Beurre[4], južná Sourde je spevnená pilierom. Nikdy neobsahovala zvon, preto je nazývaná aj Hluchá. V rôznych dobách sa zrútili obe veže a bolo nutné ich znovu postaviť. Rozetové okno medzi nimi pochádza asi z roku 1390. Kaplnky medzi opornými piliermi boli dostavané až v 15. storočí.

   Bourges má sedem zvonov. Najstarší (z r. 1372) sa už nepoužíva.

Zvon Gros Guillaume je najväčší a najťažší zvon katedrály, váži cca 6080 kg. Nahradil zvon Svätého Štefana, ktorý popraskal pri polnočnej omši. Tento zvon nie je moc používaný s výnimkou dôležitých udalostí. Maria-Theresa je v súčasnosti mimo prevádzky, pochádza asi z r. 1828 a váži 1830 kilogramov. V roku 1933 sa pridali ďalšie štyri zvony – Henri-Zita, Daniel-Mathilde, Célestine-Martine a Louise.

2.3 Interiér

   V Bourges (ako aj v Chartres) sa vypustila nepohodlná a málo funkčná tribúna. Sleduje sa týmto dosiahnutie nového monumentálneho aspektu vo výskume rovnováhy a harmónie medzi časťami a celkom.

   Interiér katedrály je v podstate jednoduchý a rytmický. Pohľad je obratne nasmerovaný na štíhly chór, týčiaci sa do výšky v lomenom svetle. Hlavná loď katedrály je 15 metrov široká, 124 metrov dlhá a 37 metrov vysoká, bez zbytočnej ozdobnosti. Šesťdesiat pilierov piatich rovnobežných lodí vytvára jednotný vizuálny efekt. Piliere hlavnej chrámovej lode sú veľmi vysoké, zdvíhajú sa zo svojich základní bez prerušenia do výšky 17 metrov až k výbežkom arkádových oblúkov. Nie sú zakončené hlavicami. Zdôrazňuje sa tým zmysel vertikálnosti a umocňuje kompozičný rytmus. Hlavná klenba je šesťdielna, a tak sa striedajú piliere hlavné s vedľajšími. Trojdielne vertikálne rozloženie hlavnej lode sa opakuje na vonkajších stenách vnútornej bočnej lode, takže skrz jej arkády môžeme vidieť ďalšie vertikálne rozvrhnutie: arkády, triforium a hornú zónu okien. Tento výrazný nástroj dodáva celej katedrále rys priestorovej kontinuity.

   Osemnásť bočných kaplniek zdobia pozoruhodné okná. Najslávnejšia kaplnka bola postavená v roku 1447 a zasvätená svätému Jakubovi. Je umiestnená na severe a dekorovaná nádhernými vitrážami s mramorovými sochami, ktoré predstavujú Jakuba. Jedinečné sú taktiež napríklad Sacré coeur, ktorej steny sú skrášlené gobelínmi, alebo centrálna kaplnka Panny Márie zdobená sochami.

   Krypta v Bourges patrí medzi najväčšie vo Francúzsku. Vchod do krypty sa nachádza v centre severnej bočnej lode. Je 18 metrov dlhá a 6,80 metrov široká. Skladá sa z centrálnej miestnosti obklopenej dvomi ambitmi.[5] Svetlo sem dopadá cez vitráže. V krypte sa nachádzajú sochy – veľké, náhrobné a ďalšie iné. Medzi unikátne fragmenty patrí jedenásť reliéfov velezrady Judáša, zloby Krista a pekla. Boli odkryté v roku 1850. Pod kryptou je románsky kostol, kde sú pochovaní arcibiskupi z Bourges.

2.4 Sklomaľby

   Sklomaľby patria k fascinujúcim dielom stredovekého umenia. Vytváranie monumen-tálnych obrazov z farebného skla však nebolo vynálezom gotiky, korene tejto techniky siahajú až do antiky. Ako referuje Theophilus Presbyter vo svojom traktáte[6] z počiatku 12. storočia, pripravili si sklomaliari najskôr drevené dosky, na ktoré preniesli návrh vo veľkosti neskoršej tabule. Do nej zakreslili línie a určili farby skiel, ktoré boli podľa týchto údajov rozrezané a nakoniec vymaľované. Sklomaliari maľovali buď najskôr obrysy, alebo lazúrovaný priehľadný tón, ktorým sa tieňovali a plasticky vytvárali tváre, končatiny, záhyby a predmety.

   Keď boli sklá nafarbené, navŕšili sa do pece a vypálili. Keď sa vypálenie podarilo, mohla farba odolávať vplyvom počasia celé storočia. Na zadnú stenu skla sa nanášali železité prímesi zložené z jemnej zliatiny striebra a antimónu, ktoré sa miešali s okrom a s vodou. Pri vypaľovaní prenikli do skla a zafarbili ho na žlto.

   Po vypálení sa jednotlivé diely vyložili na stôl a na drevenej doske s originálnym návrhom sa zalievali olovom. Na konci boli hotové polia spojené tenkými kovovými výstuhami a zamontované do železných obrúb okien.

   V Bourges sú výjavy rozmiestnené po dvojiciach na desiatich spodných oknách, aby ukazovali základné súvislosti. Okná v horných častiach katedrály naopak ukazujú veľké osamelé siluety. Obraz Panny Márie stelesňujúcu cirkev v chórovej ochodzi rámuje na severe zástup prorokov a na juhu sprievod apoštolov.

   Ďalšie výjavy na oknách sú napríklad vyobrazenie Apokalypsy a Posledného súdu, príbeh Jozefa, niekoľko hagiografických cyklov a pod. Sú to námety zo Starého zákona a zo života Krista a svätých.

   Svetlo dopadajúce cez chórové okná symbolizuje čistotu neba a vypovedá o osvietení, ktoré čaká na veriaceho prostredníctvom Ježiša, syna človeka. Pomáha pri prebudení a upevňovaní viery.

2.5 Sochárstvo

   Jean de Berry[8] zlákal do Bourges (v roku 1386) Jeana de Cambrai, ktorému zveril vedenie najdôležitejších stavieb: Sainte-Chapelle a Mehun-sur-Yèvre neďaleko Bourges. Jeho génius sa naplno prejavil v kompozícii týchto diel v jednoduchých, takmer geometrických formách, ktoré sa strácajú pod strohým odevom splývajúcim vo veľkých záhyboch. Jednoduchosť jeho štýlu sa prejavila aj v mramorovej náhrobnej soche vojvodu v Bourges. Vojvodu spodobil s ostrými črtami tváre.

   Západné priečelie patrí medzi najširšie priečelie gotických katedrál vo Francúzsku. Každá ulička má vlastné dvere. Tympanóny nad dverami rozprávajú rôzne príbehy, napríklad životný príbeh Svätého Štefana, tympanón nad strednými dverami je najviac zachovalý, zobrazuje Posledný súd. Severné a južné vstupy sú tiež plné sôch, ktoré sú ešte staršie, ako tie na západnej strane. Datujú sa od cca 1160 a boli použité z predchádzajúcej románskej katedrály. Južný tympanón zobrazuje Krista. Postavy na severnom tympanóne Panny Márie boli veľmi prirodzené, kým portál Apokalypsy bol strohý až suchopárny.

2.6 Zaujímavosti katedrály

   PELIKÁN - Neobvyklým prvkom na katedrále je Pelikán, ktorý zastáva úlohu klasických ozdôb striech. Na iných kostoloch vo Francúzsku by sme našli kohúta alebo krucifix. Pelikán sedí na vrchole severnej veže na malej konštrukcii, ktorá drží najstarší zvon pochádzajúci z roku 1372. Daroval ho vojvoda Jean de Berry. Od roku 1995 je pelikán nahradený kópiou, lebo bol v zlom stave.

   ASTRONOMICKÉ HODINY - Astronomické hodiny siahajú až do roku 1424 a boli vyrobené podľa matematika Jeana Furosisa. Hodiny sa nachádzajú vo veži, pozadie tvorí červená farba a sú zdobené kvetinami, štítmi a zlatými líniami. Vrchné hodiny, ktoré ukazujú čas, pochádzajú z 19. storočia. Spodné hodiny sú staršie, pochádzajú z roku 1424 a zobrazujú lunárny cyklus, výšku slnka a znamenia zverokruhu. Astronomické hodiny teraz visia na spodnej južnej strane katedrály v blízkosti hlavného vchodu.

---

[1] Bol členom rádu cisterciánov, v r. 1193 bol zvolený patriarchom a arcibiskupom v Bourges.

[2] Viď príloha č. 2

[3] Apsida je veľký polkruhový alebo polygonálny výklenok, obvykle pri východnom závere kostola.

[4] Beurre znamená Maslová.

[5] Ambit je štvorcová krytá ochodza alebo spojovacia chodba.

[6] Traktát o druhoch umenia.

[8] Vojvoda Jean de Berry je tretím synom kráľa Jeana II z dynastie Kapetovcov.

Prílohy

Rebrová klenba

Vitráže

Pôdorys  

Krypta

Astronomické hodiny

Použitá literatúra:

1. Světové dějiny umění – Malířství, sochařství, architektura, užité umění

 Ottovo nakladatelství 2006, jazyk český, ISBN 80-7181-055-x

2. Poklady sveta 4 – Kultúrne pamiatky a prírodné krásy na zozname UNESCO

Bertelsmann Lexikon Verlag GmbH 1999, Translation Ing. Arch. Helena Galanová and Zuzana Ohrádková 2002, Slovak edition Ikar 2002, ISBN 80-551-0108-3 – súbor,

80-551-0108-6 – 4 zväzok

3. Jak je poznáme? Umění gotiky

Wie erkenne ich? Die Kunst der Gotik, Karin Sagner

Euromedia Group – Knižní klub 2005, ISBN 80-242-1520-x

4. Průvodce pokladnicemi UNESCO – Francie

Marián Tkáč, Opava, Grafis s. r. o. 1999, ISBN 80-238-4718-x

5. Dějiny architektury

Architecture of the Western World, Michael Raeburna kol., Orbis Publishing Limited, London 1980, preložila Jana Solperová, Vydal Odeon, Praha 1993, ISBN 80-207-0185-0

6. 1 000 let architektury

Francesca Prinaová, Elena Demartiniová, Slovart CZ 2006, ISBN 80-720-9838-x

7. Gotika – architektura, sochařství, malířství

Gotik – Architektur, Skulptur, Malerei, Ullmann, preložila Blanka Pscheidtová,

ISBN 80-720-9668-x

Zdroj obrázkov č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6, č. 7