Gotika, katedrála v Bourges I

Rozhodol som sa, keďže som vytvoril kedysi dávno rubriku "Smart-Kid", pridať sem moju seminárnu prácu na tému Gotická katedrála v Bourges. Aby táto rubrika nebola zbytočná. No a keďže chodím do školy a musím čo-to študovať a hľadať, tak to môže mať aspoň informačný úžitok. Možno to nejaký dobrák skopíruje a zabezpečí mu to celkom slušnú známku. Alebo sa niekto o to oprie a bude vychvaľovať istého Charlieho, že jedného slnečného zimného pondelka uverejnil na internet svoju seminárnu prácu. 

Rozdelím ju na dve časti, aby to nebolo tak zabijácky dlhé. Samozrejme, že na konci druhej časti uverejním aj zdroje, odkiaľ som čerpal. 

Snáď to bude aspoň pre niekoho zaujímavé. Mňa osobne to chytilo za srdce. Hah.

1. Gotika

   Gotika je umelecký štýl, ktorý sa začal rozvíjať približne od polovice 12. storočia vo Francúzsku. Paríž bol v dobe gotiky už veľké a významné mesto. V polovici 13. storočia tu sídlilo viac než sto tisíc obyvateľov. Bol hlavným mestom európskeho stredoveku. Nový štýl – gotika, úzko spojený s francúzskou  kráľovskou dynastiou Kapetovcov,[1] dospel najskôr k rozkvetu vo vnútri zeme, až potom sa rozšíril do Európy.  

   Gotiku môžeme rozdeliť do troch období:

1. Raná gotika (12. storočie) – prechod od románskeho slohu ku gotickému.
2. Vrcholná gotika (13. storočie) – premeny v politickej oblasti, v spoločnosti a vo filozofii. Politická oblasť zahŕňa vzostup Francúzska do role najväčšej mocnosti v Európe, v spoločnosti bol rozhodujúci vzostup meštianstva a vo filozofii je to scholastika.[2] Vznikajú nové predstavy o svete, ktoré ovplyvnili vývoj architektúry a dekoratívnej výzdoby katedrál.
3. Neskorá gotika (14. a 15. storočie) – v 14. storočí sa rozvinuli národné varianty architektúry. Stavali sa kazateľské kostoly a kaplnky, vzrastala dekoratívnosť.

   Termín „gotický“ bolo hanlivé renesančné označenie popisujúce sloh, ktorý bol označovaný ako anti-klasický či barbarský. Raná gotika je mestský sloh rozvíjaný v bohatých mestách. Vzťahoval sa ku Gótom[3] z obdobia sťahovania národov a odsudzoval severský stavebný štýl – špicaté veže, štíty zdobené lístkami a rozvetvené oporné oblúky.

1.1 Gotické umenie a remeslá

   DEKORATÍVNE UMENIE – Veľmi veľa pekných príkladov gotického dekoratívneho umenia je vytvorených z kovu a často zdobených smaltovaním. Zo zlata či pozlátenia vychádzala pre stredovekého človeka magická a symbolická sila. Zlato sa javilo ako vhodný materiál, ktorý dokáže názorne predať tajomstvo milostiplnej svätosti. Preto je možné význam gotického zlatníckeho umenia v návrhoch a voľbe materiálu vysvetliť aj inakšie ako len túžbu po prepychu.

   NÁBYTOK – Z hľadiska zásadne sa premieňajúcich podmienok života a bývania v období gotiky je samozrejme zaujímavé gotické nábytkárstvo, kam patrí výroba truhiel, skriniek, písacích stolíkov a predmetov potreby denného života. Za hociktorý dokladový materiál tejto sféry vďačíme dobovej miniatúrnej maľbe, ktorá zachytávala stredoveké obytné miestnosti. Avšak z pomerne masívneho a na pohľad nepohodlného nábytku, aký ukazujú obrázky zo 14. a 15. storočia, ostalo zachovaných iba veľmi málo kusov.

   KNIŽNÁ MAĽBA – Knižná maľba patrí k veľkým majstrovským výtvorom kresťanského umenia a vedľa architektúry a maliarstva je súčasťou najcennejšieho dedičstva stredoveku. Slúžila k ilustrovaniu knižného textu písaného ručne na pergamen. Umelecká výzdoba kníh bola maľovaná jemnými štetcami a vodovými či krycími farbami, alebo perom a farebným atramentom.

   V roku 1455 vznikla Gutenbergova biblia, prvá veľká vytlačená kniha na svete. Kníhtlač nakoniec knižnú maľbu potlačil.

   TEXTILNÉ UMENIE – Stredoveké nástenné a obrazové koberce s ornamentálnym, figuratívnym a kvetinovým vzorom slúžili k pokrývaní stien. Stúpajúca bytová kultúra v 14. a 15. storočí z nich činila stále častejšiu súčasť vybavenia obytnej miestnosti. Gotický palác či dom bohatého obchodníka vďačili za svoj lesk skôr bohatým tkaninám, z ktorých boli vyrobené, než drevenému nábytku. Najskôr boli zobrazované náboženské motívy, neskôr sa do tematického repertoáru prijali aj svetské výjavy. Buď boli prevzaté z dvorskej kultúry, alebo stvárnené alegoricky, spôsobom, aký dnes ťažko dokážeme rozšifrovať.

   Obrazové koberce sa tkali z vlny alebo hodvábu, používali sa aj kovové nite, striebro a zlato. Umelecké tkanie kobercov dosiahlo v období gotiky vrchol vo Francúzsku. Hlavným strediskom sa stal Paríž a Arras.

   ODIEVANIE – Chudobní ľudia a roľníci si svoje látky a oblečenie stále zhotovovali ručne, v mestách však už existovali cechy pre výrobu domácich látok. Zjemnenie dvorskej kultúry sa prejavilo v estetických ideáloch gotického obliekania, predovšetkým v oblečení mužov. Mužské a ženské oblečenie sa v 12. a 13. storočí od seba príliš nelíšilo. Odev sa prispôsoboval postave, teda bol priliehavý. Musel byť zapnutý, takže spony a zaväzovanie zohrávalo veľkú úlohu. Oblečenie bolo farebné, žiarivé a väčšinou bez vzoru. Zdobili sa výstrihy a záhyby na rukávoch. Módnym ideálom bola vertikálna, často prehnane štíhla línia.

1.2. Gotická architektúra vo Francúzsku

   Gotický sloh nevzišiel z umierajúceho románskeho slohu, ale zo silnej tradície. Zmena slohu, ktorá sa začala uskutočňovať vo Francúzsku od polovice 12. storočia sa odohrala v atmosfére intenzívneho intelektuálneho vzrušenia, politického vývoja a veľkej prevahy svetskej cirkvi. Románsky sloh je kláštorný a treba ho hľadať vo vzdialených údoliach. Raná gotika je v podstate mestský sloh rozvíjaný v bohatých mestách svetským duchovenstvom. Nový sloh začal v oblasti Île de France, v malej doméne francúzskych kráľov rozprestiera-júcej sa okolo Paríža.

   Opát kláštora v Saint-Denis Suger[4] mal jasnú predstavu o tom, ako má stavba vyzerať. Chcel veľké okná s farebným sklom. Taktiež chcel vyriešiť problém s veľkosťou, ktoré mali staršie karolínske stavby, aby vo sviatkoch mohli dochádzať k schránke s ostatkami pútnici. Na vyriešenie týchto problémov mal slúžiť lomený oblúk a rebrová klenba, ktorá sa používala od konca jedenásteho storočia iba v severnom Taliansku. Rebrová klenba realizuje koncentráciu tlakov, ktoré pôsobia v uzlových bodoch klenbových pätiek. Zvonku ju vyvažujú vzpriamené oblúky, ktoré na svojich klenbách odľahčujú tlak.

   Architekt postavil najskôr všetky oblúky, ako arkádové tak aj klenbové, a niektoré z nich urobil lomené. Potom vymuroval nepravidelné výplne medzi rebrami a dokázal tak, že funkcia vymurovania môže byť oddelená od funkcie rebra, aby sa uľahčila konštrukcia klenby. Čo bolo najskôr dekoratívnym prostriedkom, ktorý mal dať interiéru vizuálnu súdržnosť, sa teraz stalo tektonickou oporou. Ako lomený oblúk, tak aj rebrová klenba, o ktorých sa hovorí, že sa vyznačujú pre gotický sloh, boli súčasťou románskej tradície.

   Charakteristické pre románsky sloh sú mohutné steny s malými oknami. Neskôr sa vyvíjajú stavby, ktoré nie sú závislé na masívnych stenách, ale na ich opaku: na skeletovom ráme klenby a pilierov, ktoré stáli nezávisle od stien. Odkryté oporné piliere, používané v gotickom slohu, prevzali hmotnosť klenby. To umožnilo, aby sa horná, veľmi tenká časť steny medzi klenbou a tribúnou, vyplnila oknami s farebnými sklami, ktoré svojím farebným vyžarovaním pretvárajú celý priestor. Svetlo sa tak stáva (narozdiel od románskeho tieňu) základným prvkom figurálnej gotickej teórie. Oblúky sa rozvíjajú, pri ich vytváraní sa zdvíhajú stále mocnejšie oporné oblúky, ktoré menia exteriér stavby do akéhosi perspektívneho kaleidoskopu. Využitie kobylích hláv umožňuje zvýšiť centrálnu loď k architektonickému maximu bez použitia tribún na postranných lodiach. Loď sa teraz dvíha až do výšky troch poschodí.

   Po roku 1400 sa končí éra veľkých stavieb, ktoré ostávajú často nedokončené.

---

[1] Francúzsky šľachtický rod, najväčšia Európska a svetová vládnuca dynastia, ktorá obsadila najviac trónov a patrí k najvýznamnejším dynastiám.

[2] Je stredoveká školská filozofia. Jej základným predmetom je filozofia a v rámci nej vznikajú špeciálne metódy na dokazovanie náboženských dogiem. Mala za úlohu podložiť vieru rozumovými pravdami, bola založená na autoritách – textoch antických autorov (najmä Aristotela).

[3] Východogermánske kmene sídliace pôvodne v južnom Švédsku.

[4] Je označovaný ako patrón gotickej architektúry.