-7-

-Je smutné sa dívať cez slzy do slnka a namiesto lúčov vidieť rozmazané škvrny. 
Je smutné predstierať, že všetko je krásne, aj keď celý svet je v plameňoch (ale veď tie sú krásne!), nie v takých plameňoch, ale v reálnom ohni skazy.
Dosť ma ničí ubližovať ľuďom na ktorých mi záleží, bez toho, aby si uvedomili, že oni ubližujú aj mne...
Všade navôkol vládne zúfalstvo, cítim ničotu. Vo vzduchu visí zápach konca. Je to špecifický pach straty sebakontroly a lásky, je to vyhasínajúci pud sebazáchovy, je to nekontrolovateľná cesta do vnútra zatratenia. Do srdca zla. 
A čo je zlo?"
-Prestaň sa už konečne ničiť! Veď mne na tebe záleží!"
-Vieš, už sa nezaradím do spoločnosti. Nikdy nebudem môcť ísť k moru. Nikdy sa nevyzlečiem do plaviek. Za prvé nechcem, za druhé nemôžem. Ľudia odsudzujú. Sú povrchní, ako neodlupnutá kôra stromu."
-Tak to zastav!"
-Keď iba krv mi naozaj povie, že stále žijem."