Už asi druhý, alebo tretí týždeň neviem, akú fotku sem mám dať... a či je vhodná a či to všetko zhrnie (nie)... už mi začínajú dochádzať nápady.
Cítim sa EMPTY. To je moje obľúbené slovo, mimochodom.
Dnes to bude iba krátko...
Nálada mi hrozne skáče.
Vo štvrtok som mal navštíviť Miu, dcéru nikoho, ale mala tam niekoho, tak som radšej ušiel preč (nemám rád cudzích ľudí). Aj tak by ma zas poslala iba po lieky... Je to zbytočnosť.
Nepochopím, ako niektorí ľudia môžu byť stále veselí, alebo v pohode aspoň. Stále! Stále!!!!!! Nebol deň, nepamätám sa na deň, kedy by nezavtipkoval, alebo kedy by vyzeral nejak divne (okrem poopičných, chorých a prácedevastujúcich stavov).
STÁLE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
A popáleninové miesta vyzerajú sľubne, och ako ja milujem jazvy!!!
(oko je Simč)
Och, prečo tomuto blogu stále jebe!!!!!
OdpovedaťOdstrániťMyslíš Maroša? Ani on nemáva stále dobrú náladu, to sa neboj, ale niekto je vyložene optimista od prírody. Ja si myslím, že je taká prevažná väčšina ľudí.
Už ma jebeš s tými tvojimi jazvami... Keby že to je scarifikácia.... tak budiž, sú to obrázky, ale takto.... Nuda, grc.
Simona má nudné oko -_-
A.
nepoznám optimistov od prírody (teda okrem Maroša). Občas sa pozastavujem aj nad tebou, ako ti môže huba ísť nepretržite skoro každý deň.
OdstrániťIdem zošalieť.
Skarifikácia je vážna vec, škoda, že za to sa platí a musí sa to samozrejme robiť vo veľmi presterilizovanom zaváraninovom pohári, domáca skarifikácia je lacnejšia, ale efekt nebýva krásny obraz, nuž všetko má svoju daň.
byť neustále veselý je asi prevzácna vlastnosť. ale je to fajn. aj keď niekedy nenávidím veselosť :D oko je pekno-jemné...
OdpovedaťOdstrániťa ukážeš nám niekedy jazvy? jazvy SÚ krásne.
Jazvy vám neukážem z dôvodu hroziaceho infarktu mojich rodinných príslušníkov... Ale tebe ich ukázať môžem =D
OdstrániťOko je viac menej nahúlené (pôsobí tak).
chodia ti sem rodinní príslušníci?? (okrem sestry?) to by som asi neprežila
OdstrániťIba sestra....ale vieš, nikdy nevieš. Opatrnosť nadovšetko -_-
OdstrániťJazvy milujem aj ja... Hlavne tú jednu, na ktorú som strašne hrdá (znie to čudne, však?). Fotka je krásna. A ja tiež neznášam mega veselých ľudí.... Možno závidím, možno to nenávidím. Neviem. Mne nálada tiež furt skáče, akoby som bola na horskej dráhe.
OdpovedaťOdstrániťaj ja som na moje pyšný, na všetky... aj keď si občas hovorím, aký by bol krásny život bez nich, napríklad by som mohol ísť k moru.
OdstrániťJežiš, jak já taky nesnáším tyhle věčný optimisty, optimismus je NEMOC. Nedokážu si představit, že bych byla v kuse v dobrý náladě a na každýho se furt usmívala, to prostě NEJDE. Jak psala holčina nade mnou - možná závidím, možná mě to sere. Nevím, možná jim život neudělil žádnou lekci anebo prošli nějakým osvícením a dali se na cestu věčného odpouštění :D
OdpovedaťOdstrániťK.
Treba to brať tak, že ľudia sú rôzni, ale fakt to príde moc podozrivé, ked je niekto stále vysmiaty.
OdstrániťJá tedy optimistům rozhodně závidím. Nejvíc závidím asi takovým těm jednoduchým lidem, co nic neřeší. Takovej život musí být pohodička, když ti nechodí hlavou furt nějaký sračky a v ničem se nenimráš. Jizev mám pár. Ty jemňounké se mi líbí, hluboké ne.
OdpovedaťOdstrániťMimochodem, co je tohle za písmo? Líbí se mi.
OdpovedaťOdstrániťPísmo je Coming Soon sa mi zdá... je geniálne, som rád, že blogger ho využíva, páči sa mi jeho mierny sklon doľava.
OdstrániťHm. Občas si říkám, že věční optimisté možná ani neexistují. Jenom hrají, nemluví o tom, co je tíží. Sama to dělám dost často, prostě proto, že nechci, aby mi bylo vidět pod kůži. Zkrátka a dobře nevěřím věčným optimistům, že jsou skutečně neustále šťastní a pozitivní, bez přestání, celý dny a hodiny a roky. To přece není nikdo.
OdpovedaťOdstrániťale ževraj aj d otyčný, o ktorom som písal, nie je stále veselý, ale 90% zo života, čo ho poznám, je veselý -_-
Odstrániť