01/52

Takže začnem v sobotu... síce som chcel fotku pridať zajtra, ale ktovie, akú budem mať náladu a kedy vlastne prídem.

Dnešný týždeň sa niesol v znamení očakávania a kocúra. A keďže očakávanie bolo už asi pred mesiacom a ešte aj predtým, tak ho nechcem ospevovať. Vlastne, kocúr k nám prišiel... ani neviem kedy, asi pred tromi dňami, ale odrazu sa začal život točiť aj okolo neho. Je divý a hryzie nohy, lezie po stole a je otravný, sere všade možne (našťastie už do svojho hajzlíku) a býval v kuchyni - obývačke. Včera sa sestra vrátila do svojej izby (trikrát hurá!!!!) a kocúr išiel s ňou. Konečne som sa v noci nebál ísť na záchod s tým, že o neho zakopnem, alebo že mi vlezie potajomky do izby, keď otvorím dvere. Bola to zaujímavá noc, zas sám po dvoch mesiacoch, búrka a blesky, čo ma totálne oslepili. Divný pocit, ale napriek tomu dobrý. Nemôžem za to, že som rodený samotár -_-

Kocúr nemá meno, každý ho volá ako chce. Maroš ho nazval Jacksonom, pre jeho "biele ponožky", otec ho volá všelijak, napr. Štefan, Sraľo, Mačiak... A tak rôzne. Ja som navrhol, aby sa volal Tom, pretože sa mi trochu podobá na Toma z Toma a Jerryho. Je vlastne bez mena, každý ho oslovuje ako chce, dnes ráno som na neho kričal a nazval som ho proste Kocúrom. Je blázon. Dupe ako slon, ešte aj. A smrdí ;) Ale práve ho osprchovali...

Dosť už rečí. Dlho sme nemali nikoho dnu, Dáška, keď bola malá, bývala dnu, tak sme si odvykli na zvieratko. Však uvidí sa...