Stojím uprostred víru
A slová ma ofukujú chladným vetrom
Je tak cudzí ako okolitý svet
Zaborím hlavu do vankúša:
"Ja nechcem dnes existovať!"
Vypnem kameru a prestrihnem film
Ktorý núti ma byť v tejto dobe
V tomto teplom slnečnom dni bez konca
Bez dažďa
A útoky slov naberajú na intenzite
Ešte aj písmená vryjú sa pod kožu
Prečo ľudia majú tendenciu rozprávať, keď to vôbec nie je potrebné?
lebo sa boja ticha a nerozumejú mu.
OdpovedaťOdstrániťTak už sa nemusím pýtať prečo.
OdstrániťDostal som odpoved.
to je len moje pozorovanie, ktovie aká je správna odpoveď... :)
Odstrániť(živočích)
No tuším to je ako s tou knihou na mojej hlave keď zaspím pri čítaní... Písmená vryjú sa do kože.. Ale inak pekné a momentálne u mňa je to pravdivé...
OdpovedaťOdstrániťKniha na hlave =D to sa mi páči.
OdstrániťPěkná myšlenka, taky si ji často kladu... a víše je už uvedená odpověď. :D
OdpovedaťOdstrániťLidé mluví, aniž by si vůbec povídali...
OdpovedaťOdstrániťK.
Presne tak.
Odstrániť