Pán Estetik

Nie je to už žiadne tajomstvo, že ma prijali na vysokú školu na odbor ESTETIKA. Sám neviem, čo tam budem robiť a čo sa tam vlastne učí, pravdupovediac, pri čítaní charakteristiky odboru som mal hlavu plnú bezodných drístov o prachových makromolekuliach a nie o tom, čo sa tam vlastne učí. Z toho vyplýva, že ani oni sami to nevedia. Ale názov sa mi samozrejme páčil, lebo čo je esteticky pekné, je pekné. Snáď ma to bude baviť... a ak nie, tak stále môžem hocikedy odísť, i keď to by bola škoda po námahe dostať sa na školu. 

Celkom ma sklamalo, že nebudem pán Psychológ. Síce to nemôžem vedieť na sto percent, lebo ešte sa k tomu milordi na fakulte nevyjadrili, ale z toho počtu uchádzačov, čo sa hlási si môžu krásne vybrať len tých "najlepších"*. Takže detičky ako ja nemajú šancu. 

Bol by som však za tú srandu, keby ma prekvapili =)

Nechcem sa sťažovať, ale trošku budem. Už aj viem, prečo som pred dávnymi mesiacmi prestal pridávať fotky do skupiny Českých fotografov. Myslím že z celkového počtu tristomiliárd fotiek mi akceptovali jedine dve. Ostatné vždy akosi ofrfľali. Pritom mne sa celkom jasne vidí, že asi 50% fotiek v skupine je tam veľmi podobných mojim zamietnutým. Presne tak! Som zduteľ! Dnes mi zamietli ďalšiu fotku a to presne túto:

Chlapík mi nezabudol pripomenúť skvelú teóriu, že sa vlastne vôbec nejedná o makro, aj keď ja fotku ako makro evidovanú mám. Pretože tam musí byť určitý pomer makra k neviem čomu a ja to mám v inom pomere. Chcel som mu na to odpísať, že makro je podľa mňa zachytenie malých častí objektov, ktoré by si človek nebol vlastne ani voľným okom všimol. Je to ako zväčšenie, ukázanie, že svet sa neskladá iba z celku, ale hlavne z tých malých častí. Nechcel som sa však hádať. Rokmi overená fotografická teória nemá čo vôbec povedať laickému nevyštudovanému rozumu. Lebo on to nikdy nepochopí.

Kníh o fotografovaní som začal čítať dve. Jednu som len tak prešiel, preletel, hlavne som si pozrel, akých chýb sa mám vyvarovať, čo s kompozíciou a ostatnými blbosťami a druhú /a ostatné z tej série/ si chcem naštudovať poriadne, prejsť ich od stránky k stránke, pretože sa mi určite zídu. Dostal som ich totiž k foťáku. 

Nechcem padnúť až na také dno, aby som kvôli naštudovaným riadkom úplne zatlačil môj cit pre krásu a estetiku. Fotka nemusí byť kompozične dokonalá, aby bola dobrá. 

Taktiež mi povedal, že na tej fotke nie je nič zaujímavé. Je pravda, že je to iba makro tyčiniek kvetu, ale ten horný list, ako sa tak nad nimi skláňa, mi evokuje pocit bezpečia až tajomna, akoby ten kvet nechcel prezradiť svoje tajomstvo. A tým sa pre mňa stáva fotka zaujímavejšou, pretože už som jej aj našiel nejaký príbeh. 

Nebudem sa však hádať s vyštudovaným odborníkom, ani ho nechcem nijak uraziť, dúfam, že týmto článkom som ho naozaj neurazil, iba mi príde celé to akceptovanie fotiek v dotyčnej skupine trošku... zvláštne. Povedzme si narovinu, jemu sa nezdá zaujímavý kvet, mne sa zas nezdá zaujímavé novonarodené decko, ktoré má dvanásť hodín. Ale všetkým ostatným áno, lebo je to krásny živý tvor, ťuťuli-muťuli a idú sa z toho zasrať, pritom malé deti sú sami o sebe nechutné. Druhýkrát odfotím hovno ktoré vyseriem a dám ho zdieľať do skupiny s tým, že však má iba pár minút, čo mi na to asi povedia.

Je to všetko iba vec názoru, subjektívnosť. 

Teraz určite nechcem, aby ste z tej fotky padali na kolená a kričali moje meno v agónii a divokom orgazme. Len ma to zas trošku rozčúlilo. To je asi všetko.

Mám makrá najradšej kvôli tomu, aby som svetu ukázal, čo všetko nás obklopuje.

Žiaľ, ľudia sú slepí a silou mocou chcú ostať slepí. 

_______________________________________________________________

* slovo je v úvodzovkách preto, lebo vyberať si študentov podľa známok a vyštudovaných stredných škôl na takýto odbor je podľa mňa dosť pritiahnuté za vlasy.