Vidím mlčiace polia vlčieho maku. Menia sa na plastelínu. Vyžaruje podivné farby umučených jahniat. Pripravím si guláš a skončím túto nepodarenú tragédiu napísanú na Hamletovom hajzelpapieri.
Západka cvakla. Motyka ticho vzlyká v kúte a ja mám chuť ju objať. Je v zajatí pavučín, ktoré sa rozširujú do vzduchoprázdna. Cez špinavé sklo presakuje ranná rosa.
Včera som videl mávať kolibríka krídlami. Majú taký kmit ako tep môjho srdca. Kolibrík otáčal hlavou dokolečka až sa mu zauzľoval krk. Zatlieskal som a on sa urazil. Zmizol za zeleným mračnom čohosi neexistujúceho. A tak tu sedím. Mám rád chleba. Ty stále bledneš a si až priveľmi ďaleko. Hoď mi ruku, skúsim ťa vytiahnuť von.
Na špagátiku, ako lacná hračka pre mačky, visí mor. Hojdá sa, asi sa dobre baví. Ja som skončil. Nemôžem s ním držať krok. Keď sa usmejem, zrkadlo zastoná. Je tak falošné, ako úsmev, ktorý ho prikryl. Perina stratila význam a ostáva ľadovou kryhou. Nedokážem sa zohriať. Až príliš nevľúdna sa zdá rohožka Home, sweet home. Keď na ňu stupím, prejde mi hlavou klinec. Vykoná lobotómiu a ja roztiahnem krídla. Odletím vám preč, zmiznem ako kvapka osvietená ohňom.
Na stoličke predsa sedí cudzinec.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára