Pri vynútenom vypadnutí z baraku som na chvíľu zavítal do miestnej nonstopky, ktorá je od nás asi päť krokov a čakal som... (to je jedno). Tak som si čítal Rudolfa Fabryho, kruto som si robil do knihy osobné poznámky (a kúsky "poézie"), fajčil cigarety a pil už asi štvrté pivo. A pri pohľade na pútač na bieleho Kapitána Morgana som vymyslel túto pičovinu:
Aj biely rum má svojho kapitána
Na lodi do trpkej chuti zabudnutia
Zatočí kormidlom s miliardou ostrých výčnelkov
Ktoré ráno bodajú
Do hlavy
Aj biely rum má svojho kapitána
Má biele vlasy a bielu bradu
Alebo presvitá
Keď sa dívaš cez prázdny pohár
Túžby
Po čom túžiš?
Po kapitánovi so zásobou mora
Bez soli?
Tá zhorí v sekunde revu zapaľovača
A ostane tekutina orgazmu
Ktorý zabíja
Aj biely rum má svojho kapitána
Na vodách
Ktoré nikam nevedú
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára