Učím(e) sa fotiť na polaroid!

Jedného dňa som si dupol po stole a  z prvej výplaty v mojej milovanej práci som si kúpil polaroid. Ide o model Close Up 636, k tomu som si dokúpil farebný film Impossible. Farebný, ja? Nuž, treba sa nejak naučiť. Druhý bude čiernobiely, ako iste tušíte. 

Pre všetkých milovníkov analógovej fotografie - polaroid je dobrá voľba. Nemusíte sa tridsať minút hrať s nastavením citlivosti ISO/ASA/DIN, clonou a pod. aby ste spravili milú fotografiu, ktorá má svoj šarm. Polaroid 636 Close Up je v podstate "ťukací" fotoaparát. Ťuknete na spúšť a fotografia vylezie. Avšak tento model má ešte nastavenie vzdialenosti jednoduchými dvoma symbolmi, ktoré každý pozná: stromček = fotenie krajiniek a pod., kvetinka = makro či možno portrét (to neviem, ten som neskúšal). Taktiež si môžete nastavovať svetelnosť. Je to dobré hlavne pri fotení za slabej svetelnosti alebo práve vo svetelnom dni. 

A o čom má byť tento článok? V podstate vám chcem napísať nejaké tie malé skúsenosti, ktoré som za tie úctyhodné štyri fotografie pochytil. 

Fotoaparát vyzerá takto:

Obrázok prevzatý odtiaľto

Má vstavaný blesk, takže je to blýskavica. Ale to vás nemusí trápiť, ono to fotí dobre. 

Rozloženie funkcií je nasledovné:

Páčku svetelnosti nemusím vysvetľovať. Filmová kazeta znamená miesto na vloženie filmovej kazety. Tá súčasne dáva fotoaparátu šťavu - je v nej batéria, ktorá ho poháňa. Ak ste megaamatér, ako som bol ja, tak návod na vloženie filmovej kazety do polaroidu nájdete na youtube, napríklad -TU-. Páčka na otvorenie miesta na kazetu je (na obrázku) naľavo od otvoru. Vyklopí sa vám, vložíte film a necháte vyjsť ten pásikavý debilný obrázok. A je to. 

Krásna logika polaroidu je, že ak je zavretý, spí, ak ho otvoríte, naštartuje sa. 

Nemusíte sa báť, že spúšť stlačíte omylom. Ide to celkom ťažko - v podstate - hlavne ak ste zvyknutí stláčať iba krúžky na nejakej digitálnej zrkadlovke. Z rád z internetu som sa dočítal, že spúšť nechajte stlačenú až dovtedy, pokiaľ vám nevyjde celý snímok. Vyvolanie fotografie pri farebnom filme trvá do polhodiny, pri ČB filme je to do piatich minút. Polaroid vypľuje fotografiu, z jednej strany čiernu, z druhej strany modrú. Práve modrá strana sa vám postupne začne zafarbovať a formovať. Je veľmi zaujímavé sledovať každých 5 minút, ako sa vám fotografia vykresľuje, ako chémia pracuje a odrazu sa vám na onej holej modrej strane objavujú obrysy, farby a pod. 

A teraz malá ukážka troch nepodarených fotografií. Snáď sa v budúcnosti z mojich chýb poučíte. Berte to vážne. Toto sú vzácne rady, lebo jeden osem snímkový film stojí 510 korún českých... takže asi tak. 

1.

Brno - Lesná. Fotené z mostu z nástupištia. Čas 13:00, september. 

Toto je moja druhá fotografia. Chyba bola tá, že som fotografiu preexponoval. Podcenil som krásny slnečný deň a nedostatočne som nestiahol svetlosť z fotografie. Svetelnosť bola asi na 40%-ách (mala byť na 20%, takže "páčka" posunutá takmer úplne vpravo). 

A ešte jedna vec, berte tieto fotky s rezervou, keďže nemám skener, musím robiť fotografie fotografií, takže tak. Ak si dobre všimnete, odráža sa v nej moja hlava -_- Obrys hlavy. A ako vyzerá rovnaká fotografia, ktorej som dal "automatické úpravy" v programe PhotoScape? Opravilo mi to kontrast, takže v konečnom dôsledku je z toho toto:

Nechcem, aby to vyzeralo, že klamem upravením kontrastov. Preto sa k tomu verejne priznám. Avšak, aj svoje digitálne fotografie som vždy trošíčku doladil, proste zvýšený kontrast je dobrá vec. Chápete, čo tým chcem povedať, že?

2.

Kostol na Českej, Brno. September, 21:00. Skúška fotenia osvetleného objektu za tmy. Moja chyba bola, že som sa bál prílišného preexponovania fotografie (pretože v reálnom svetle bol kostol dosť zretelný), tak som "páčku" svetelnosti posunul iba na 80%. Kľudne mohla byť úplne vpravo, čiže na 100%. Roztrasenosť mojej ruky spôsobila rozostrenie fotografie. 

Pre vysvetlenie: ten duch vľavo dole nie je duch, ale moje skromné ja s Nikonom. Táto fotografia sa ťažko fotí, pretože kvôli jej tmavosti sa veľmi odráža (a film je lesklý). V podstate sa mi ale fotografia podarila asi viac, ako nástupište na Lesnej. Pretože kvôli slabému osvetleniu dosiahla temnejší nádych, pás svetla na kostole je úplne super (neviem, kde sa tam vzal, pretože kostol bol osvietený rovnomerne) a rozostrenosť ešte znásobuje temnotu. Fotografiu volám "Kostol duchov". A takto vyzerá po prehnaní cez PhotoScape:

3.

Moja prvá fotografia. September, asi 19:00 (+ - ). Slnko zapadalo. Chcel som spraviť fotografiu ruže - tzv. makrofotografiu. A vzniklo mi z toho toto. Niečo totálne nepodarené. Fakticky neviem, ako na polaroide funguje režim makra, pretože keď si ho dám, vysunie sa mi do hľadáčika isté skielko s rôznymi typmi predelov. A cez objektív sa vytiahne... lupa? Neviem to lepšie adekvátne vysvetliť, skúsim odfotiť:

Neviem teda, či mám taký zajebaný objektív na nikone, alebo je ten polaroid taký chromtavý, ale asi oboje. Každopádne, o prach tu nejde. To sú tie dve veci opisované vyššie, ktoré sa vysunú pri makre. A tým pádom sa jedná asi o to, že čo vám ukazuje elipsa v hľadáčiku, to sa zobrazí na celkovej fotografii (to mi teraz napadlo, dobré, nie?). Vtedy som to ani len netušil, proste klasicky som odfotil kvetinu, ako to robím obvykle a bol som prekvapený. Ale logiku tá lupa má. 

Čiže, ďalšia predstavená fotografia bude makro a spravím to tak, ako som popísal - objekt bude obsiahnutý iba v elipse. 

Btw, spravil som si v tých odrazoch z dnešného fotenia fotografií skvelé selfí, asi si založím instagramiádu. 

 _______________________________________________

Tak a to je zatiaľ všetko z odovzdávania mojich skúseností s polaroidom. Ak by ste sa chceli o týchto skvostoch dozvedieť niečo viac, určite navštívte web:

http://polaroidlove.blogspot.cz/

Je fakt dobrý. Odporúčam. Naučil som sa z neho pár užitočných rád, ale nebudem sa s vami o ne deliť. Po prvé nie sú moje, ale boli by prebraté, po druhé si ich môžete prečítať aj sami, ak vás to zaujíma. 

Ďalšie fotografie s kritickým popisom za a proti pridám do mesiaca. Totižto, kvôli vysokej cene filmu, plánujem filmy kupovať raz za mesiac. Čiže na týždeň mi vychádzajú dve fotografie. 

V tomto filme mi ostávajú ešte štyri fotografie. Že neviem počítať? Viem, iba o tú poslednú sa s vami podeliť nechcem. Je to zo súkromného archívu - selfí ja, sestra a švagor. Tak to vás fakticky nemusí zaujímať.