Bez názvu a logiky 06

Alebo, prečo sa Čárlí stále "niekde" túla.

Práve som sa vrátil z obchodu. Poviem vám, tie sestrine lístky asi začnem automaticky páliť, lebo každý jeden z nich znamená nejakú tú bojovú úlohu. Akože prídem z práce rád, že som rád a nemôžem byť rád po prečítaní siahodlhej litánie. Vedľajšie. Proste som kúpil potrebné veci pre život: pečivo, pivo a cigarety. 

Už mesiac som šťastne zamestnaný. Šťastne - šťastne. Pretože sa až čudujem sám sebe, že tú prácu tak žeriem. Najviac ma baví behať v kombinéze s čumákom (respirátor) a špliechať všetko navôkol nejakou tou dezinfekciou. Pripadám si ako postapokalyptická protichemická jednotka (no dobre, moja fantázia je fakt veľkolepá!). Kolegyne sa mi čudujú, ako to tak môžem žrať. Asi nevedia, že som trošku magor. Na určité veci. Nenazval by som to priamo fetiš, ale skôr istý druh úchylky na určité pracovné pomôcky. A ešte stále som nejak jednou nohou v Junktowne. 

Mimochodom, 1 - 2 októbra je na základni v Bratronicích koncert The Beautifuls, kto chce prevetrať kostým je určite vítaný! Akcia je robená na počesť narodenín starostu Junktownu a všetky prachy, ktoré prechľastáte, sú určené na opravu mesta. Takže na rok mi tam bude celkom dobre. Podrobnejšie info o akcii nájdete - TU - (môžete sa zapojiť aj do natáčania videoklipu, ja sa do neho zapájať nechcem, nie som moc filmová hviezda). 

Poctivo šijem! Neverili by ste, ako dlho trvá prišiť pútko na nohavice. Hodinu som robil tri. Znie to smiešne, ale fakticky... no dobre, išiel som si raz zapáliť pomedzi to. Ale tých max. 10 minút ma až tak neočierni. Včera som napríklad takmer tri hodiny (alebo štyri?) šil jednu hlúpu malú koženkovú kapsičku. Pretože ihla cez to išla ťažko, zabralo mi to o dve tretiny viac času! Ale je dobrá. A nejaká tá Díííí nášivka:

Pomedzi to, samozrejme, kus mojej montérkovej blúzy s chrániacim kolenom a košeľa so zátkami, ktorú ste ešte nevideli. To chceš! Ale fotku v nej vám ešte neukážem, nie je dokončená. Je to taká malá ochutnávka na Junktown 2017, na rok sa zapojím do súťaže kostýmov! 

Práve začínam premýšľať nad tým, že vydám nejakú tú úbohú básnickú zbierku. Otec ma furt do toho núti. Naposledy som mu posielal svoju najnovšiu normálnu báseň a v podstate neviem, či to pochopil, ale zas mi nezabudol pripomenúť, nech už KONEČNE vydám zbierku básní!!!! A zamračil sa, keď som mu povedal, že si v tom neverím. Radšej knihu. No ale... prečo nie? Skúsiť... ja nevjem uš. Každopádne, budem dávať bližšie info a určite si to všetci budete musieť kúpiť, pretože vás prídem podpáliť. Nehrajte sa s ohňom, pokiaľ ho neviete skrotiť. 

Čo ďalej? Z prvej výplaty, ktorú budem mať ďalší týždeň, si určite kúpim polaroid. Už sa ho neviem dočkať, snáď príde v rozumnom čase a využijem ho na spomínaný koncert. Bude to supermegatroidné a už sa kurva neviem dočkať na to, ako s ním budem fotiť na nasledujúcom Junktowne. Tam neexistuje možnosť opravy! Jedine, že by som to prehnal cez komp (čo budem musieť, keď to chcem hádzať potom na net) a otvoriť v nejakom tom Fotošrote, ktorý tak dnešní "fotografi" s obľubou využívajú (čo ja určite robiť NEBUDEM!). Ale polemizovanie o fotografoch a modernej fotografii si chcem nechať na iný článok, mám k tomu dosť čo povedať. A veľmi ma to sere. 

A zas sa dovalila sestra a ja už neviem, čo som chcel napísať. 

Jednoducho niečo také, že stále žijem, som viac-menej spokojný (skôr menej ako viac, treba mi už súrne ten byt) a práca je v pohode, aktívne sa zapájam do zmeny môjho kostýmu, aktívne píšem knihu - práca je dosť inšpiratívna a už je to kurva tak blízko koncu! - a pijem poctivo pivo, navštevujem Slovensko a bratranca, už sa obzerám po byte, počúvam hudbu, spím, kakanie je pravidelné a musím sa ostrihať. 

Ešte niečo?