Tak to dopadá, keď silou-mocou mažete súbory za použitia shift+del...

Vymazal som si týmto štýlom asi polovicu, ak nie dve tretiny seminárky. Chcel som ju dnes dokončiť, ale posledné, čo sa mi chce, je čítať opäť celú divadelnú hru a písať, čo sa v ktorom dejstve stalo, kto je aká postava, aká je to kompozícia a podobné sračky. Taktiež sa mi nechce písať ani bakalárku, ani nič, čo sa týka školy. Konečne som chorý a konečne oddychujem. I tak čakám na výsledky z filozofie, či má vôbec zmysel pokračovať v tej tyranii ďalej.

Medziročník si platiť nebudem! To si radšej našetrím na cestu do Dánska a spravím krásne zábery. 

Inak, ani tie programy na obnovy súborov nefungujú, ktovie prečo. 

Premýšľal som, a dospel som k názoru, že dnes sa budem aspoň trošku venovať knihe. Mám tam pár *, ktoré znamenajú moje interné súkromné poznámky typu: "pozrieť, či má naozaj také vlasy..." "nebolo už o nich písané?" alebo "a teraz idem písať o tom.... jo, chci to všechno!" či "trapas, to zmeň"... No a keďže som vám ich už povedal, tak vôbec nie sú súkromné. Týmto pádom dostali status interných, iba ja viem o čom, kde a asi kam sa mám pozerať, kto by mal mať aké vlasy, či čo je na tom trápne. Takže sa zahĺbim do prvej časti a trošku si ju prečítam... či možno to bude už v druhej. Človek má z toho sám chaos, keď to píše už asi päť rokov a nie a nie sa dopracovať ku koncu.

Chcel som napísať veľmi dlhý a výlevný článok o tom, čo sa všetko udialo, odkedy som napísal článok obdobný o tom, čo sa všetko udialo. Mohlo to byť pred dvoma mesiacmi? A možno ešte dávno vtedy, keď som písal, ako sa mi darilo na festivaloch. Článok je presne zo 6. septembra. Tak iba tak orientačne zhrniem v pár bodoch, čo všetko sa odvtedy stalo:

• začal som chodiť na klavír, konečne po dlhom čase, čo som stonal, že chcem na tom pekelnom nástroji vedieť hrať som obetoval (áno, vyzerá to, že ja) hordu peňazí na zaplatenie si pol roka v súkromnej škole. Avšak, stále je to dobrá cena.
• bol som opäť na Horkýže Slíže, tentokrát na koncerte v Košiciach, kde sme kradli nedopité pivo (socstyle)... prečo v Košiciach predávajú Corgoňa, to ma udivuje. Spoznali sme tam Petra, ktorého sme naučili jednu kľúčovú vec: poklepkať na plechovku prstom skôr, než ju otvoríte.
• minul som si všetky absencie v škole, lebo ma proste baví vynechávať. Je to ten úžasný vysokoškolský život, na ktorý sa sťažujem, ale pritom ma tak baví.
• prepil som také množstvo peňazí, že som mohol mať kúpenú Feliciu. Asi. 
• podstrihol som si číro (vpredu), aby mi tie všiváky nepadali do očí a zadné vlasy si v najbližších dňoch odfarbím. Konečne. Jebať prácu! 
• na helouvína sme boli pozrieť sestru v Čechách, ktorá sa tam presťahovala s priateľom. Zažili sme menšiu kolaudáciu (Becher a nešťastie s umývadlom, CHEESE FOR EVERYONE! a sklo pri hlave, v posteli, na zemi...) a v sobotu sme absolvovali koncert XIII. století, čo sa mi veľmi páčilo, pretože je dosť veľká pravdepodobnosť, že túto skvelú kapelu už nikdy neuvidím hrať naživo. 
• zapojil som sa do súťaže na tému "Byť mladý a cítiť ostrý lásky šíp" s trochu netradične poňatou poviedkou, snáď ma nezhejtujú. Hold, nie všetci sú romantici. 
• premrhal som súťaž o Fallout4. Aby som zdochol do rána! 
• a prišiel som na jednu podstatnú vec: o tej však pomlčím. 

Myslím, že z hlavných okruhov diania vôkol mňa je to všetko. V podstate si žijem stále rovnako. Zle. Občas si prajem so všetkým seknúť, odísť od všetkých a docestovať do vzdialenej krajiny, kde by som začal "nový život", ako sa klišeovite hovorí. Ja by som tam však nezačal nový, iba by som pozmenil starý, zahodil všetko za hlavu. A jedného dňa by som prišiel sem na návštevu. A písal by som listy (mi teraz napadlo, že ešte musím odpísať na list). A fotil by som, písal knihy a užíval si života osamote. 

Nie je TOTO romantické?