štvrtok 23. júla 2015

Festivalová horúčka

... alebo z úpalov do ruských zím.
UPOZORNENIE: trošku dlhšie čítanie o zážitkoch z festivalov.

Asi vám neuniklo, že som sa tu neobjavil (ak nerátam môj posledný článok) asi tri týždne. Ach, toľká nuda, však? Nemal vás kto trápiť úžasnými rečami (písmenami, vetami a súvetiami), nemali ste žiadny vizuálny úžitok z mojich megafotografií, či skvostných, stále nedocenených, malieb.
A vlastne vám to vôbec neprekážalo. 
Mne zas neprekážalo, že som tu zanechal blog napospas osudu. Pretože Charlie sľúbil už dávno Banánovi, že pôjdu na festival. 

Miesto konania: Tábor, Česká republika (letiště Tábor)
Čas: 3.-6.7.2015 ... ale zdá sa mi, že sa tam dalo dostať už vo štvrtok poobede. 

Celý čas (možno od februára, alebo marca) som sa pýtal Banána: 
"Kam to vlastne ideme?"
"Na Májty saunds."
"Aha dobre."
A otočil som sa o sekundu a už som zabudol, ako sa to volá.
V podstate som si všetky potrebné informácie zisťoval za päť 12, ako sa hovorí (už nikdy viac!). Pre neznalých - rýchlik Brno - Praha nejde cez Tábor, a teda logicky tam nemôže ani zastaviť. Škoda, že sme to nevedeli skôr (komu napadlo pozerať sa na mapu, no nie?!). Našťastie je Banán natoľko šikovná, že vybavila z Brna odvoz. Lebo, samozrejme ŽSSR meškajú vlaky - pokiaľ nemajú aspoň odstávky, za čo sa cestujúcim veľmi ospravedlňujú a môžu využiť iné možnosti prepravy z bodu A do bodu B (ďakujeme, radšej s meškaním, ale bez zbytočných vývrtiek). Takže v Blave sme si počkali asi hodinu a pol na ECčko do Brna. Nechápem však logiku, kedy v septembri 2014 som z Brna do Blavy platil v rovnakom vlaku 158 kč (5.20 eur) a teraz sme platili 7.20 eur... či majú Slováci zas nejaké zaujímavé prirážky... ktovie. 
V Brne sme chvíľu čakali na milých ľudí, ktorí nám za veľmi prijateľnú cenu prenechali dve miesta v aute a odviezli naše rite pohodlne  až na letisko Tábora. Presunuli sme sa cez úpek na páskovanie (náramok mám stále na ruke!) a vybalili sme náš útulný stan. Môj skvelý postreh, za čo sa musím pochváliť, bol, nech stan postavíme na ľahko zapamätateľné miesto, niekde na perifériu stanového mestečka. Myslím, že za tie večery to ulahodilo hlavne mne, keďže ja som každú noc TRAFIL do stanu po tme s dvadsať promile v krvi. Ale to na potom. 
Po rozložení stanu sme utekali k stejdžom, pretože už išla hrať Banánova kapela. Ja sa priznám, že z celého Májty som poznal akurát tak Polemic a to bolo všetko. Ostatných XY interpretov som videl prvýkrát. V podstate je to aj tak jedno. Vybláznil som sa skrátka na čokoľvek (no v rámci možností, pretože som nočný tvor a cez deň sa mi veru skákať nechcelo...). 
V podstate išlo o to, že cez deň sme prežívali štyristo stupňové horúčavy (chválim hasičov! Takú fajn sprchu som ešte nezažil), zbehli sme vždy do Kauflandu na pivo (rum) a večer sme vybehli pozerať skupiny (alebo občas aj cez deň, keď hrali) a po nich sme sa usadili na karimatku a v pokoji sme popíjali a rozprávali sa. 


Lebo fotiť si nohy je také super!
A nemýľte sa, v tej modrej Magnézii nie je Magnézia. 
A bordel musí byť! Ale boli sme slušní, mali sme pred stanom New Yorker tašku na odpadky (och, výhoda práce v ňújorkeri, mám doma celkom dosť tašiek). 
Mimochodom, ten debilný dátum na foťáku som úplne zabudol vypnúť, Simč, nenávidím ťa za to! Nechápem, na čo to tam musíš mať nastavené!

Banán chodila spať skôr ako ja, pretože má viacej rozumu a menšiu výdrž. A potom som sa vždy pristihol, že som vybehol do areálu a odrazu sa bavím s Nemcami (naučili ma skvelú hru s pivom), a odrazu sa bavím s dredatým chalanom (A... A... volal sa na A.) a odrazu mi jedna holka lichotí (prvá lichôtka na moju osobu, to si budem pamätať do konca života) a odrazu sa bavím s ďalším Nemcom... a odrazu skáčem na SKAčko a v podstate to bol skvelý zážitok, pretože presne o tomto sú festivaly. Že síce možno iba na jeden večer, ale spoznáte nových ľudí, s ktorými si dáte pivko, pokecáte, vybláznite sa, žiadne bitky, žiadne kraviny, nikto nič nerieši, všetci sa milujú a tak ďalej a tak ďalej.
Už sa teším, že tam o rok zasa pôjdem. Proste je to festival HC, punk, rockabilly, SKA, regge a tak podobne orientovaný, čiže nenatrafíte na ňom na nejakého čuráka. Všade navôkol vás sú dobrí ľudia, počúvateľná (výborná) muzika, dobré atrakcie, predražené jedlo, osviežujúca voda a rozpálené toi-toiky. Ranné vstávanie s rozlámanou chrbticou (čudujem sa, že sa nám nikto nevlúpal do stanu, nie ako na Kongene...), rad na umývanie zubov, rad do Kauflandu, horúčavy, oddych na karimatke kdesi na okraji mesta pod stromom, čudné pohľady ľudí z Kauflandu, výborná kuracia polievka s bambusom (iba za 60 kč!), čakanie na otvorenie areálu, hľadanie tieňa, hlavne si nezabudnúť kupovať balenia vody... ktorá je v stane aj tak príliš horúca (nehovoriac o pive, to sa nedalo piť, ale aj tak som ho vypil =D ), 90% pokérovaných ľudí (rád som im kérky študoval)... a tak. 
A najhoršie bolo, že v noci vylietavali tzv. "babky", ako nám oznámili naši stanoví susedia... teda skôr navečer, lietali asi hodinu, boli veľké, ako moja hlava (hyperbolizujem) a boli veľmi zvedavé, takže išli za ľuďmi! Našťastie neštípali. Ja sa hmyzu bojím, to nie je tajomstvo, a z takýchto veľkých bzučiacich vecí alá chrústoidy mám infarkt. Avšak druhý večer som to vyriešil veľmi perfektne:


Pretože so zakrytou hlavou a otvormi na tvári sa cítim oveľa bezpečnejšie. Vždy, keď sa ku mne nejaké to... bzučadlo priblížilo, zakryl som si tvár rukami a čakal som, kým odletí. A fungovalo to! 


Čas: 9.-11.7.2015
Pohodu nemusím asi nikomu zvlášť predstavovať. Je to dosť známy festival, všetci dobre vieme, že sa koná na Trenčianskom letisku. 
I raz sme tak sedeli v našom obľúbenom podniku, Tónko nám načapoval nejedno pivo (a rum) a odrazu prišiel R. s návrhom, aby sme šli na pohodu s Banánom ako dobrovoľníci. Vychválil ju do neba, že je tam super. A my s Banánom, prečo nie? Tak sme sa na druhý deň zaregistrovali ako voluntéri, zaplatili sme 90 eur ako zálohu. Výborne! Po prijatí platby nám odpísali, že sa vidíme na Pohode.
Lenže čo milostivý život nechcel, keď sa nahlasovali smeny, práve sme si užívali víkend na Mighty Sounds (kde nebola vôbec žiadna wifi v dosahu, takže Banán na svojom mobilčeku nemohla tie naše smeny zapísať). A keď sme sa v pondelok vrátili, smeny už boli rozkradnuté. Ostatné rozdávali na mieste. Dobre teda. V utorok som utekal do školy zaniesť výkazy a už v stredu som zas utekal na vlak na Pohodu, pretože voluntéri tam museli byť najneskôr do osemnástej (v stredu). Počkali sme sa s Banánom v Trenčíne, odkiaľ nás - po pár minútovom... viac ako pár... čakaní - zobral špeciálny Pohoda bus. Bolo nás tam viac, ako prachu v celom autobuse. Hlava na hlave (ale to sa nesťažujem, to iba komentujem stav, bola to podľa mňa zábava). Bus nás vyhodil pred voluntér ofisom, kde sme sa zaregistrovali. Keďže sme nešli na totálne prvé spoje, ostal nám s Banánom jedine parking. To znamená prdkanie na parkovisku buď pri bráne A alebo pri bráne B. Obaja sme to najviac nechceli... akosi nie som o sebe presvedčený, že viem dobre usmerňovať, prípadne inač navigovať či kontrolovať autá. Nevadí!
V daždi sme stavali stan, obaja nervózni, nakoniec sme ho po perfektnej spolupráci postavili (niektoré veci sme mali vlhké ešte pri odchode, heh, pokiaľ sme ich zabudli vysušiť). Potom sme išli na BOZP školenie a následne si nás naši manažéri smien zavolali na krátky pokec, kde sa stretneme, o čom to asi bude a tak podobne. A mali sme na ten deň frí. Začínal sme totiž... tuším ráno o ôsmej? Zdá sa mi. Hej. Od ôsmej do druhej. 
Stretli sme sa s R., s ktorým sme šli vyrabovať "neďaleké" trenčianske Tesco. Našťastie nás cestou tam zobral jeden chalan na aute, pretože veľmi dobre vedel, ako je to ďaleko. Každý sme si kúpili plechovku/fľašu piva na cestu a jednu fľašu na posedenie na festivale. Pekný a príjemný večer, mozog mierne otupený z dlhej cesty a minimum promile alkoholu. 
Nechcem tu opisovať všetko dopodrobna. Iba zhrniem: prvý deň na parkingu - štvrtok - sme boli rozdelení, to je jedno ako. Mojou úlohou bolo UČIŤ ľudí parkovať vedľa seba, aby tam neostávala medzera na kamión naprieč. Niektorí to pochopili, samozrejme, dve slečny bodovali, pretože ženské si nevedia nadísť a potom parkujú ako piče. (parkujemakokokot/parkujemakopiča.sk) Mal som ich tam odfotiť veru. Po štyroch hodinách som reálne rezignoval, hlavne vtedy, keď to jeden chlap išiel "preparkovať" a hodil sa na to isté miesto, ani o milimeter sa neposunul bližšie k autu druhého. Moja manažérka si to potom všimla, tak ma dala vystriedať.
Piatok sme mali voľný, behali sme po areáli, navštívili sme napríklad nejaké skupiny Banánove, 1000 věcí co mě serou, improvizačné divadlo (peckové! Balónové trenky!). 
Najhoršia bola nočná... pretože na tom Slovensku je púšť! Cez deň +50, v noci -50! Vymrzli sme na parkovisku. Okolo štvrtej, keď ma už klátilo aj z polohy na stojáka, som to vzdal a odparkoval to na stole... a spal som až do šiestej =D proste sa mi to nejak nedalo prekonať. 
V podstate sme cez naše voľné chvíle taktiež behali po areáli, zúčastňovali sme sa rôznych koncertov a pili sme pivo (nebojte sa, žiadne bohapusté ožieračky, máme predsa toľko zodpovednosti, aby sme na smene boli OK). V nedeľu som to pivo nemohol už ani vidieť, ale aj tak som si ho dal... môj žalúdok už protestoval. Myslel som, že na Májty sa začal môj kolaps organizmu, ale on pokračoval ešte aj cez Pohodu. Nejde len o nedostatok spánku a večný príliv alkoholu, však na Pohode sme mali zabezpečenú stravu. Išlo tak celkovo o všetky faktory, plus teplo. Jeden deň na oddych (v ktorý som sa tiež musel trepať do školy) medzi festivalmi proste nestačil.
Ale to nevadí! To mi nebránilo ťahať ešte pár dní pivkárčenia, posedávania v krčme a tak podobne. 
No a ak môžem ešte pár slovami zhrnúť Pohodu. Festival bol tiež fajn, ale prišiel mi oveľa odmeranejší zo strany obyčajných ľudí (akože tých zabávajúcich sa tam). Tam som nemohol vybehnúť do areálu a pozvať niekoho na pivo, pretože nikto by sa tam so mnou nejak nebavil. Neviem, ale Slováci mi prídu v takomto štýle zábavy strašne odmeraní a dementní. Na Májty sa to v pohode dalo (možno je to však aj tým zameraním festivalov, kde Májty bol úplne iného žánru ako Pohoda, a ja spadám pod žáner Májty). To ma celkom mrzelo. Pohoda nie je príliš stavaná pre mňa. Bolo mi tam dobre a nemám žiadne výhrady voči organizátorom voluntérov, zvládli to skvele (však nás tam bolo 638 dobrovoľníkov!), ale nie som človek stavaný na Pohodu. 

Rýchlik do Trenčína. Polom! Verili by ste tomu, že takéto staré vlaky so sťahovacími oknami ešte jazdia? Zabudol som napísať pochvalu na ŽSSR za takéto vlaky! Ja osobne ich milujem. Celú cestu som stál v uličke v otvorenom okne. Ach, tá nostalgia. 

Legendárne eperikoloso spordžersi. 

A toto som si čítal na záchode. Hneď sa človeku lepšie sere!

Chcel som dať aj fotku z párkingu, ale povedal som si, že načo. Nechám ju iba vybraným ľuďom. Aj tak, som tam iba ja v sexi krikľavej veste!

.... šiesteho až deviateho augusta zas budem na festivale Rock pod kameňom v Snine. Festivalové vrece sa toto leto pretrhlo! S kým z vás sa tam uvidím?


5 komentárov:

  1. ja to nemôžem ani čítať celé lebo ma začína srať že tento rok sa proste nedostanem na ten gothoom :/ som si spomenula ako sme v noci mrzli a ráno sme skoro vstali keď nám pieklo do stanov a potom mi z toho bolo zle, a ako pršalo a boli búrky neskoro večer a potom tie kapely mali mega atmosférické vystúpenia, a ako sme si robili prču z ožratých kamarátov a v pohode si posedkávali pri pive a kofole... ach

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja si už skoro neviem predstaviť leto bez nejakého toho festivalu. A to iba druhým rokom takto behám. je to naozaj sranda.

      Odstrániť
  2. Na Mighty jsem kdysi dávno taky byla, takže jsem při čtení tvýho článku měla lehce pocit deja vu. Mým nejsilnějším zážitkem zůstává, že mi Sarah Blackwood z Creepshow zamávala nazpátek.A pamatuju si ještě, že mě tehdy docela šokovalo, že na mě pár týpků pořvávalo, protože jsem tehdy ještě nosila obojek.
    Festivalový léto je fajn, tak si to užívej! Však my případný odmlky na blogu přežijem ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A už nechodíš? Ja tam síce nepoznám kapely, ale hrajú dobre a je tam výborná atmosféra.

      Odstrániť
    2. Vyhovují mi víc jiný festivaly, kde se hraje to, co skutečně poslouchám, kde jsou lidi jako já. Mighty je na mě už asi moc punk, i když na to vzpomínám ráda.

      Odstrániť