Ako išiel Charlie na vandrovku, (plakal)

... a vrátil sa s kliešťom za uchom. Vlastne s dvoma: jeden sa volá práca, druhý sa volá škola. Žiadny repelent na nich neplatí, a tak sa musíme naučiť žiť v istej symbióze.

Z tohto krátkeho úvodu vyplýva, že keby som mal viacej času, určite by som tu nenechal blog zapadať prachom. A nie len blog. Na niektorých stránkach, či fórach, kde som registrovaný, som nebol už niekoľko dní (týždňov?). Toto skvelé obdobie zápočtových týždňov a seminárnych prác ma trošku zdeprimovalo. Povedal som si, že sa vykašlem na školu. Aj tak ten hlúpy papier nezískam. Pokiaľ budeme naďalej filozofovať, tak určite nie. A vôbec... 

Depresia však nastala po šoku návratu cesty domov. Pretože minulý víkend bol úžasný (Charlie cestovateľ), a keď som tak mrzuto sedel za PC, musel som napísať na fejsbúku trápny status:

3. Mai um 19:09 · Bearbeitet · 

Proste neznášam tento skok do reality.

A je to pravda. Uvedomil som si, že sa to na mňa všetko rúca - stena povinností. Niečo pekné som nechal opäť za sebou, niečo bezstarostné a pohodové. Nastala opäť tá rutina vstávania o 6:33, pričom sa nedokážem prebrať ani do poobedia a celý deň si pripadám ako na anestetikách. Zas tie známe úkony chodenia autobusom do školy, z ktorej vlastne aj tak nič neviem (Schillerove listy ma o tom presvedčili. Proste ak rozumiete z ôsmich strán dvom vetám, tak nemáte na VŠ čo robiť). Potom výhľad do budúcnosti (jeden super človek mi povedal: Keď pri predstave svojej budúcnosti zavrieš oči a vidíš tmu, tak to nie je príliš dobré znamenie." - a ja tmu vidím.), ktorý sa mi ani trochu nepáči. Žiť v pubertálnom sne, v ktorom som spisovateľ a'lá Stephen King... Charlie, zobuď sa. V podstate už ani na to písanie nemám čas. Jedna poviedka mi ešte hnije v NTB, ale bojím sa ju spätne prečítať. 

...

A chcel som tým povedať iba toľko, že to na mňa všetko doľahlo a depresívnel som dva dni, kedy som sa presviedčal, že nie je dobré rozrezať si žilu (zvislo), pretože je to príliš špinavé. Dospel som dnes k tomu, že ja to zas nejak zvládnem (asi ma nakoplo včerajšie pivo a veľký rum, díky, Banánovník), síce robím zajtra drbnutú dvanástku, a vôbec sa mi nechce, v sobotu robím pravdepodobne tiež a nechce sa mi viac ako dnes... ale dospel som k záveru, že sa dá skorigovať tento víkend natoľko, aby som stihol za dva dni napísať seminárku. 

Miesto na učenie bude teda v pondelok, a v utorok skoro ráno (počítaj od 00:01 - xx:xx). A nakoniec, v ďalšom týždni napíšem druhú seminárku, ktovie, kedy máme mať tú vec na popkultúru, snáď ma nezabije informáciou, že do začiatku skúškového... takže vzorne sa snažím robiť si veci do školy a nemyslieť na to, že je mi to aj tak na veľké vysrané hovno.

Nemám sebaľútostné články rád, takže vám pridám micku na spestrenie nálady.

Je tehotná (ako aj jej sestra) a ich mačiatka s radosťou utopím a toho kocúra, čo robí na povale brajgel si uvarím na večeru s vajíčkom.

Teším sa, keď po výplate zavolám na nový internet. Potom budem písať hanlivé recenzie na aktuálneho providera, pretože je to očividný kripel. 

______________

A takto nejak vyzerali Tatry (stanica Poprad-Tatry, rýchlik 603 Dargov...) z rýchliku. Naozaj z rýchliku.