utorok 10. marca 2015

Iba na chvíľu

Priznám sa, že v dňoch, kedy som mal čas, som sa bohapusto hral. V dňoch, kedy som mal chuť (venovať sa intelektuálnym činnostiam a aj internetu celkovo) som nemal čas. Takže asi v takejto nepriamej úmere sa pohybujeme. Mám o dve a pol smeny menej, pretože som bol zas prechladnutý (z čoho mi, ako vždy, ostala zimnica na hube... ja to fakt nenávidím), čiže vykročenie do nového mesiaca a zbieranie peňazí sa trošku vymklo spod kontroly. A zas, ďalšie smeny sú v časoch mojej školskej aktivity. Kebyže viem, že nám dnes zas odpadá vyučovanie, tak som v práci. 
A kebyže vôbec viem, že nám vyučovanie odpadá, tak sa dnes ani včera nedrbem do školy ako taký idiot! Neznášam to. Všetci takéto odkazy trieskajú na stránku o desiatej večer, kedy ja už dávno spím. Však som pre merlina unavený, nebudem vysedávať do dvanástej na nete a hliadkovať, či náhodou sa niečo nezmenilo. 
A áno, zvykol som si chodiť spávať o deviatej. Mávam krásne sny a v noci sa budím asi tak stoosemdesiat krát, takže ráno vstávam s radosťou a veľkou dávkou energie do školy. Veľmi ma takýto život teší a naplňa. Hlavne pri pomyslení, že všetko to smeruje do veľkej riti akurát tak, a tým pádom sa mi neoplatí robiť každodenné školské či pracovné rituály, ktoré robím. Je to celkom demotivujúca predstava. 
Odhodlal som sa oprášiť ešte aj staré zvyky (keď už sme pri opakujúcich sa rituáloch) a zas som začal niečo robiť s mojim telom. Nie iba v zmysle, že ho stále devastujem hocakými návykovými látkami (a zas nie je ich veľa), ale od včerajšku si chcem udržať opäť pravidelné cvičenie, nech som pekný. Keď už nie múdry. Nemôžem byť všetko naraz.
Hnijem a hnitie sa prejavuje aj na mojej tvorivej stránke. Žiadne fotografie, žiadne maľby, žiadne básne ani poviedky. Iba sa furt šprtám v knihe, ale to hovorím vždy, v každom článku, a myslím si, že ma to asi ospravedlní alebo čo. 

A v podstate som tým chcel povedať iba toľko, že sa chcem konečne rozhýbať (keď nebudem stále trčať v robote a škole, alebo keď nebudem mať nedostatok zábavy, čo si potom kompenzujem na hraní PC hier). To znamená, že keď bude pekne, vezmem foťák, alebo niečo hrozné namaľujem. A poviedku môžem napísať hocikedy. Iba chcem posielať do súťaží, takže až po vyhodnotení sem nejakú pridám. 


Dovolím si pridať jednu fotografiu zo Silvestra. Pretože som milovníkom klavírov a od septembra už chcem konečne chodiť do nejakej tej... učebne. 

6 komentárov:

  1. Moja tvorba tiež nie je momentálne na slávu. Som schopná písať aspoň tie Tajomstvá (nová poviedka), básničky nič. No a na kreslenie mám jeden nápad, ale to môžem realizovať tak cez víkend.

    Tiež chodím spávať o deviatej maximálne o pol desiatej. Takisto sa budím milión krát za noc, ale ráno nie som veľmi vyspaná. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Však ja som to o tej vyspatosti a krásnych snoch napísal s obrovským sarkazmom.
      No nič, treba len dúfať, že čoskoro sa nám zadarí nielen v poviedkach, ale aj v maľovaní či fotení (a samozrejme básnení).

      Odstrániť
  2. Nikdy bych nevěřila, že to řeknu, ale chodit spát brzo je příjemný! Vždycky jsem byla spíš netopýr a nechápala, jak může někdo tak brzo usnout, ale směny na šestou ranní mě donutily změnit spací režim. Doby, kdy jsem chodila spát v pět ráno a vstávala v jednu odpoledne, jsou asi nenávratně pryč.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Keby nemusím vstávať taktiež do školy/do práce, tak som hore do druhej. Cca. Len... už to tak býva, že človek sa musí prispôsobiť.

      Odstrániť
  3. toto je fakt skvelá fotka, vyzerá to ako zo starých čias.
    ja som sa konkrétne tento týždeň doničila alkoholom ako už dlho nie. a preto som ani moc necvičila. ach :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Až na tie dvere, ktoré rušia dojem... staroby hah.
      Ja sa ničím školou a prácou, kebyže mám v škole prístup na wifi (neviem sa tam proste pripojiť, asi ako všetci študenti s tým majú problém), tak by som si aj cez pauzy viacej internetoval, vidím, ako ten blog zapadá prachom.

      Odstrániť