To je hrozné!

Mám hlavu v smútku, normálne rozmýšľam, kam sa podeli tí ľudia, ktorí mi ešte pred pár týždňami vedeli nechať komentár na blogu, ktorí sa sem vedeli vrátiť. Teraz si pripadám, že píšem sám pre seba, a síce to by ma až tak neštvalo, ale to si rovno môžem založiť nejaký anonymný denník. Proste je tu tak prázdno, ako minimálne v mojej peňaženke.

Musím sa priznať, že posledných pár dní (či tiež týždňov?) tu na toto nemám príliš veľa času, a ak mám, tak sem nemám čo dať. Naposledy som niečo "vážnejšie" fotil už pekne dávno, ale z posledných fotiek môžem spomenúť moje paprče, ktoré ma zaujali v zapadajúcom slnku (asi ich aj pridám, na také menšie vizuálne oživenie). To je asi tak všetko. Ku knihe som sa nedostal tiež dlho, básne, ktoré napíšem (je ich v poslednom čase celkom dosť, až sa čudujem), si odkladám do súťaží, do ktorých sa chcem ešte zapojiť. Už som sa zapojil asi do štyroch... ešte dve ma čakajú. No fakt, ak z toho nič nebude, tak sa obesím rovno. To už si môžem naozaj povedať, že som neschopný a neviem písať. Na klavíri som dlho nehral (chystám sa na všetko!!!), mám v pláne napísať pár poviedok, ešte neviem o čom, ale istotne si niečo vymyslím.

Však v pondelky a utorky bývam od rána do večera v škole, to vtedy ani PC nezapínam (iba ak potrebujem niečo vytlačiť). Celkovo som nešťastný, neviem čo mám robiť, nič sa mi nechce, nikde sa mi nechce... Jáááájha. 

Snáď sa to tu trochu opäť rozbehne, teda neviem, koľko ľudí ma sleduje aj bez toho, aby som hodil link na nový článok na FB, ale to je v podstate jedno. 

A musím cvičiť, áno. Opäť túto aktivitu úspešne flákam. 

Vonku je už zima.