ČÁST DRUHÁ
7) (podčást) >>blog
- co tě přivedlo k založení tvého blogu?
Vôbec si nepamätám. Videl som kdesi na internete, ešte ako malé šteňa, blogy a chcel som mať aj ja svoj vlastný. Asi to bude ako u väčšiny malých blogerov, aj u mňa to bolo tak: mal som skopírované články z internetu, čiže to v podstate nebol vôbec môj blog. Prešlo ma to po... no asi troch mesiacoch, kedy mi hejteri písali milé komentáre (našťastie). K blogovaniu, takému normálnemu, som sa vrátil na strednej.
- kolik domén kromě Blog.cz jsi už vystřídal/a?
Prvý blog bol na webovastranka.sk (ktorá pravdepodobne už neexistuje), potom som išiel na blog.cz, taktiež som skúsil estranky.sk. Nakoniec som skončil tu. A ak by som to mal zhodnotiť, páči sa mi tu najviac.
- jak je to dávno od doby, co jsi založila svůj první
blog?
Môže to byť aj dobrých osem rokov.
- co tě přivedlo k prezentování tvé tvorby na blogu?
Chcel som ukázať svetu, že aj vo mne niečo je. Že aj ja viem fotiť, že aj ja viem písať. Chcel som odozvu, nie iba od kamarátov či učiteľky (ktorej som dával moje poviedky), ale aj od cudzích ľudí, ktorí ma nepoznajú, nevedia, ako vyzerám (pokiaľ som tam nenahádzal svoje fotky) a nevedia, kto vlastne som.
Teraz to beriem ako... spestrenie pre druhých. Možno narazia na môj blog náhodou a prečítajú si niečo zaujímavé, čo im spestrí deň. Dnes už nechcem svetu vykričať, že som "umelec", ktorý vie robiť toto, toto, či onô. V podstate na blog narazí veľa náhodných ľudí, ale iba tie "stálice" tu nechajú komentár k mojej tvorbe. A stálice sú to preto, lebo môj blog navštevujú z nejakého dôvodu. A ten dôvod je asi ten, že sa im moja tvorba či štýl písania páči. Takže od stálic dostávam väčšinou kladné odozvy. Takže nemôžem povedať, že by ma to niekam posúvalo. Teraz ich ale nechcem komentovať ani uraziť, ja som rád, že sem chodia a že ma čas od času pochvália. Cením si to.
Iba ma mrzí, že tí náhodní čitatelia sú tak mlčanliví.
- byl tvůj blog už od začátku myšlen jako
"povídkový", nebo se původně zabýval něčím jiným?
Ak beriem do úvahy tento blog, tak bol myslený ako multi-blog. Nie len poviedky, ale aj básne, fotografie a nejaké iné pľuvance, ktoré nepovažujem za obyčajné. Do rubriky bla-bla-bla pridávam pomenej, pretože nepotrebujem, aby celý svet vedel podrobný rozpis môjho života.
- Jak jsi přišel/šla na název/adresu svého blogu nebo na
svou přezdívku?
Prezývka Charlie bude za chvíľu moje oficiálne meno, takže pozor na to!
Insane a freak. Sú to dve notoricky známe slová všetkým moderným psychicky chorým deťom, ktoré sa vyžívajú v tom, že každému vešajú na nos svoje eFkové diagnózy. Ale nie, ja vám ich na nos nepovešiam, pretože mi to je úplne ukradnuté. Insane preto, lebo občas sa ním stanem (ako každý z nás) a áno, viem si to aj priznať, že niekedy je moje myslenie naklonené na inú stranu. A freak, pretože si to o mne veľa ľudí myslí, aj keď to nepovedia nahlas.
Pôvodne to malo byť fucking freak, ale táto adresa bola buď obsadená, alebo nevhodná, alebo niečo také... proste mi to nešlo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára