piatok 1. augusta 2014

"Já, pisálek" 01

Rozhodol som sa, že sa zapojím taktiež do projektu, ktorý je dobrý práve pre.... ehm, ľudí, čo píšu poviedky a napríklad aj knihu. Občas ma mrzí, že toľko ľudí píše knihu, je ich plný internet, plné blogy, na každom blogu vidím, ako chce mladá slečna napísať knihu... Občas sa toho bojím. Preto mi je aj niekedy trápne sa s tým verejne priznávať, lebo ktovie, ktorá z tých mladých blogeriek/ktorý z tých mladých blogerov tú knihu reálne dokončí. Ale preč od kníh.
Tento projekt som našiel na neviem ktorom blogu, ale pripomenula mi ho Elizabeth, u ktorej si môžete prezrieť plné znenie otázok, čo budú nasledovať. Mne sa ich sem nechce všetky kopírovať, však je to zbytočné, dozviete sa ich priebežne.

Vrhnem sa rovno na prvú časť:


ČÁST PRVNÍ - JÁ A PSANÍ
1) Moje začátky
- rozepiš se o tom, jak jsi začal/a se psaním.
Pamätám si moje prvé básne, ktoré som skladal ešte ako malý. Boli zvyčajne o zvieratkách a vždy v nich museli umrieť. Samozrejme, štýlovo a tak podobne to boli úbohé kraviny, ktoré vymyslelo malé decko.
Neskôr si pamätám na báseň niekedy v deviatom ročníku na ZŠ, kedy som pretvoril známu slovenskú pieseň na trošku vojnový text. Nebolo to nič moc, ale... už to určite bolo lepšie, ako mŕtve zvieratká. 
No a posledná vec, ktorá sa radí do experimentov prvotín, bola poviedka B-208. Inšpiroval som sa v nej mojim obľúbeným filmom a obľúbenou knihou Zelená Míľa, ktorú určite nemusím nijak predstavovať. Myslím, že to bol trapas, ale niektoré metafory som mal už vtedy dobré. Napríklad mi stále znie v pamäti, aj keď si tú poviedku už poriadne nepamätám, úsek, ktorý znel asi takto nejak:
"...." Povedal XY a v zápätí zadunel silný hrom, ako keby mu boli bohovia naklonený.
A klasika, básne, také, aké ich vidíte dnes, som začal písať asi až v treťom ročníku na strednej, a naviedla ma na ne literatúra a pokusy s našou skvelou profesorkou na automatický text. Odvtedy píšem básne. Poviedkárčim od momentu B-208čky, takmer až doteraz. Priznám sa, že teraz poviedky nepíšem, čo ste si istotne všimli. 

- co tě k tomu vedlo?
Nič. Fantázia. Radosť z písania. Radosť z vymýšľania príbehov. Radosť z vytvárania nových svetov a postáv, radosť z pretvárania reality na svoj obraz. Čiže iba čisté potešenie. 

- kolik ti bylo?
Vyššie spomenuté, prvotiny básničiek vznikali, keď som bol decko. Ale pokiaľ sa máme zamerať na reálnejšiu a lepšiu tvorbu, tak počítajme 15 rokov. 

- a co tvoje ÚPLNĚ první příběh/y? Byly vůbec sepsané, nebo jen ležely v tvé hlavě?
Všetky príbehy sa snažím zachytiť. Ono vlastne... Nie je to tak. 
Ja som si povedal, že napíšem poviedku. Vôbec som netušil, o čom bude. Ale začal som písať a už sa to nejako vyvinulo. Potom sa mi ten príbeh diktoval takmer sám. Nemusel som nad tým rozmýšľať. Jedinú výnimku tvoril sen, na ktorého námet som chcel napísať (aj som napísal) poviedku. Čiže v podstate áno, boli tie príbehy spísané. 

- o čem jsi psal/a?
Môj štýl písania poviedok sa takmer nezmenil. Určite v nich je niekto, kto umrie. Určite je tam nejaká tá bolesť a trochu temnoty (och, to je také pjú dárk). Ale je jasné, že sa tohto nehodlám držať večne. Ľudí to postupne začne nudiť, pretože veľmi dobre budú tušiť, čo sa stane, aká bude hlavná postava a tak podobne. Napríklad spomínaná poviedka podľa sna nebola môjho obvyklého žánru. Taktiež posledná poviedka má úplne iný nádych. 
Ale až doteraz sa poviedky týkali ublížených, životom zničených bezradných a lehce depresívnych ľudí, ktorým život ešte viac nakladá.



4 komentáre:

  1. Takže ďalší pisálek - super. :D No čo dodať, tvoje básne aj poviedky rada čítam a keď vydáš knihu tak si ju istotne kúpim, aj keď knihy veľmi nekupujem len požičiavam. :D A ja to zas mám s tými poviedkami tak že mám nápad a začnem písať a uvidím ako sa to vyvynie. :Okrem toho tiež mám v poviedkach trochu náchych temnoty, dosť čerpám zo života, takže zatiaľ to tak je. Ale rada plávam do vôd fantasy. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fantazy mi moc nejdú, zas ale odtiaľ-potiaľ. Občas tam zabrdnem tiež, ale to skôr z tej duchárskej strany. Však... uvidíš potom v knihe snáď niekedy =D

      Odstrániť
  2. no už aby si knihu mal vonku, aj keď to asi ešte nejaký čas prejde kým sa človek pretlčie tými vydavateľmi a podobne :/ lebo ja by som na tvoj príbeh bola zvedavá! :D
    inak " Povedal XY a v zápätí zadunel silný hrom, ako keby mu boli bohovia naklonený." :D :D
    slovne ani nedokážem popísať aký účinok na mňa mala táto epická veta :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Už rád by som... do prázdnin určite doopravujem zas tú prvú časť a určite chcem už začať prepisovať aj druhú, potom sa uvidí, ako sa na to vrhnem.. ale verím tomu, že knihu budem mať napísanú ešte dva roky, kým si ju niekto vôbec všimne -_-
      A ako epicky? Epicky si sa zasmiala? =D Neviem, prečo mi to vtedy napadlo, ale je to taká hláška, ktorá mi hocikedy napadne a myslím na ňu.

      Odstrániť