Prepletené biele pierka
Ako sa vznášajú
To je tanec
Skoro ako my dvaja
Vtedy
...
Ako v obraze od Magritta
Ja som bol dnu
A ty sediac pred klietkou
Vbíjala si mi do srdca
Lichôtky na osmelenie
Dnes viem
Že to boli tupé klince
S troškou hrdze
Rozrastajúcej sa
...
Vidíš ich?
Ako sa vznášajú
To sme my
Nevidím
Ani nemôžeš
Krehkosť duše kvapiek si už dávno prestala vnímať
Ta úplně první část chytá za srdce a klidně by mohla být samostatnou básní.
OdpovedaťOdstrániťMne sa zas páči koniec =D toš to sa hovorí, sto ľudí, sto chutí.
Odstrániťa mě se to líbí celé..a je to takové jiné, než píšeš normálně, čímž je to ještě víc zajímavé:)
OdpovedaťOdstrániťA prečo je to iné?
OdstrániťJe to nádherné... Takové, že to ani neumím vyjádřit. Kouzelné...
OdpovedaťOdstrániťĎakujem.
Odstrániť