Bez názvu a logiky 03

Prvé, čo mi behá po rozume, je prespievaná pieseň, ktorá zaznela na programe Dnes (sa) hrajú estetici v podaní mojej spolužiačky a kapely ďalších troch spolužiakov, ktorým to skvele vyšlo a je to dobre počúvateľné a mne sa to veľmi páči. Nemôžem na to prestať myslieť. Je to naozaj dobré.Kiežby som bol talentovaný smerom k hudbe... to sa asi nikdy nestane, čo je mi veľmi ľúto. 

Na druhú stranu som veľmi pyšný na svoje knižné počiny, ktoré sa páčia dokonca aj sestre (jej sa moja tvorba odjakživa nepáčila), má k nim síce veľa komentárov, ale beriem to v dobrom, pretože kritika sa mi hodí... ešte som to nestihol preštudovať, ale cez skúškové sa snáď k tomu dostanem. Opravenú mám skoro už celú prvú časť, druhú ešte dopisujem, čiže ju začnem opravovať, až keď bude dokončená (iba hviezda zo štvrtého radu, piata od konca vie, kedy to bude). 

Chcel som napísať čosi viac, ale úplne som zabudol, čo to malo byť... Život sa ťahá, polievka bola plná rezancov, Kocúr je besný a u mňa sa mu páči, vlasy mi rastú (už nech sa dám na Nemca), doktor bol spokojný s mojou prezentáciou Bourges, tak dúfam, že to bolo úprimné, lebo iba dvakrát mi do toho skočil, čo pokladám za divné, lebo on zvykne skákať veľa ľuďom do reči, seminárka je skoro napísaná (už druhá, uau), Mikuláš prišiel, boty sú špinavé, kabát je použiteľný a monitor mi ťahá oči. 

Listy píšem už vyše mesiaca. Nestíham sa ani poškrabkať za uchom.

Prianie som spálil už dvakrát, mal by som ho podpáliť aj tretíkrát, nech sa to splní všetko. 

Mám plný bar čokolády.

Som veľa pri peniazoch (25 eur ľudia, to je akože rekord). 

Skyrim upadá.

Heroes III upadá.

Farma upadá.

Sims 3 upadá.

Moja myseľ upadá.

Nemôžem spávať a ak sa raz podarí, tak spím veeeeeeeeeeeeeeeeeeeľmi dlho.

Rozmýšľal som nad tým, že si aj ja založím fotografickú stránku na fejsbúku... ale dospel som k tomu názoru, že stále málo fotím a že moje fotky by asi nezožali taký úspech ako fotky iných ľudí. Mám tendenciu sa stále podceňovať, takže moje práce nikdy nebudú ani len 90%-né. Z môjho pohľadu, samozrejme. Preto si myslím, že celá Experimentálna dielňa bola strata šťavy z baterky fotoaparátu, lebo nič podstatné a pekné som skoro nezachytil. Rúcajú sa mi predstavy o talentovanosti môjho umeleckého ja, lebo nie je ničím výnimočné a ľudia okolo mňa (spolužiaci), sú oveľa lepší... takmer vo všetkom. 

Avšak môj osobný úspech spočíva hlavne v tom, že s jednou dievčinou som v celkom kamarátskom vzťahu už viac ako deň, takže introvertnosť je plne potlačená  a cítim sa nadmieru spoločensky. Aj keď iba v tej sekunde, čo s ňou komunikujem. Je pravda, že som spoločenský introvert... Simč to dobre vystihla.

Pre starých ľudí a kočíky by mali vymyslieť vlastné autobusy. Neznášam detský plač! Neznášam deti celkovo!!! Odpustite mi, ale nemôžem ich vystáť. 

Hrazda do dverí nepasuje!!! >=/ Neznášam tento dom. 

Psychologička si stále myslí, že mám liekovú absenciu... ďakujem pekne. 

Chcem ísť na koncert.

Chcem sa kvalitne opiť v spoločnosti ľudí (dvadsiateho to možno vyjde). 

Chcem niekomu rozkopať xicht. 

Chcem vyhrať ťažké prachy a užiť si konzumný život debila, čo chľastá a kupuje si veci, čo sa mu páčia a čo behá po meste.....

A chcem sa raz zbaliť, keď budem mať našetrené peniaze a odísť, nevedno kam, bez záväzkov, bez cieľa a motivácie, vybrať sa cez kraj za hranice, autobusmi, stopom, vlakom, pešo.... to je jedno, mať nabitý fotoaparát, mať veľa papierov po ruke, spoznať dobrých ľudí, spoznať iné kultúry, nájsť život pútnika.

Presne to najviac chcem. 

Chcem..... horieť ♥