Tretia časť

Časť tretia

Zelená lúka.

Oblak plný hmyzu...

Vlastne sú to asi motýle.

Ale vyzerajú akosi..

Akoby mali ľudské hlavy, snažia sa niečo povedať?

Richard nerozumel. Do hmyzej hmly sa postupne ponoril celý svet. Motýle ho obkľúčili a vytvorili vír, ktorým ho spútali. Nebol to však zlý vír. Richard sa cítil veľmi uvoľnene. S úsmevom vykročil ďalej.

Ocitol sa uprostred ulice mesta, v ktorom vyrastal. Všetky domy boli sivomodré a okná svietili na ružovo. Z rozhlasu (ktorý v skutočnosti neexistoval), hrala známa pesnička od skupiny Metallica - Nothing else matters. Richiemu sa vždy páčila. Začal si ju pískať a vydal sa smerom k veľkému obchodnému domu. Stál tam vykrútený, okná v podivnej forme nepravidelných telies, týčil sa až do neba. Ulica bola prázdna. Pofukoval príjemný jesenný vetrík, mrholilo. Prechádzal cez neoznačený prechod pre chodcov na druhú stranu. V tom sa na neho vyrútil veľký kamión. Šialene trúbil a brzdil, až mu od pneumatík vychádzal ledva zreteľný dym. Richard rýchlo prebehol na druhú stranu. Kamión ho tesne minul. Kolesami vbehol do mláky, ktorá vytryskla na Richieho....

Strhol sa. 

Pozrel von oknom. Slnko bolo nad obzorom, práve začalo vychádzať. Nohami došlapol na starú podlahu a striasol sa. Bola chladná, nie však studená. Otvoril okno. Ranný vzduch sa vrútil do izby a s ním aj vtáčí spevokol. Na tele mu vyskočila husia koža. Na pravej strane tela ho veľmi chladilo. Rukami si chytil pyžamo. Bolo mokré. Udivene sa pozrel na kus oblečenia a ostal nehybne stáť.

Pyžamo bolo špinavé.

Akoby ho ostriekala špinavá voda.

Po raňajkách navštívil svoje obľúbené miesto pri vode. Nedalo sa povedať, že za jeden deň sa dá niečo obľúbiť, no Richard akosi vedel, že v tom mieste je zvláštna energia, ktorá ho neskutočne priťahuje. Vlastne, v celom tomto dome bola iná energia, ako v ich bývalom byte. Možno to bolo zmenou prostredia, predsalen sa presťahovať z preľudneného mesta na samotu je veľký skok do neznáma. Ale v tom to nebolo. Vedel to ako Richard, tak aj všetko navôkol, cítili to samotné stromy, ktoré tu boli o trochu inakšie, ako inde, aj dom mal zvláštnu farbu, voda podivne žblnkala, disharmonicky a predsa ako najkrajšia symfonická torta.

Sadol si na breh a chytil do ruky dlhú palicu, ktorá ležala opodiaľ. Ponoril ju do vody a mával s ňou zo strany na stranu. Kúsok od neho vyskočila do vzduchu ryba a splašene odplávala pod hladinu. Nemohol dostať z hlavy dnešné ráno. Nevedel, ako sa mu mohlo pyžamo zašpiniť, predsa v streche nebola diera a v noci nepršalo. Vytiahol ho čisté, tým si je istý. Alyssia si totižto na čistote dala veľmi záležať, nikdy by nezbalila niečo špinavé a ak už špina nejde oprať, radšej to zahodí a kúpi novú vec. 

Po chvíli začul mamin hlas. Volala ho. Dnes chcela ísť do mesta, trošku si ho obzrieť a niečo nakúpiť. Rýchlo sa zdvihol, palicu starostlivo uložil do trávy a rozbehol sa k nej.

Po zvyšok celého dňa nad nočným incidentom nerozmýšľal. Večer sa uložil do postele, zababušil sa do periny a o chvíľu už rytmicky oddychoval.

Mesiac vyšiel na oblohu a kus svojho žiarenia hodil aj do Richieho izby.

Ten v nej však už nebol.