Wake up

"Charlie, myslela som, že vstaneš..."
"Nie."
"... Lebo keď máš zavreté oči, tak ti klipkajú."
"To kvôli tým osemčatám."
"Čo?"
"Vlastne to bol utekajúci muž s dvoma hlavami v pruhovanom tričku... väzeň. Ten väzeň som asi ja. Len prečo s dvoma hlavami? ... 
.... A v čiernom svete. Lebo on čiernobiely naozaj je."

Je mi zvláštne. Už pár dní si uvedomujem, že som ostal sám. Sám na svoju hlavu, ktorá ma ťaží a núti ma robiť hlúposti. Začína sa nenútená samota. Ani moja drahá Simč na mňa nemá už toľko času, čo kedysi. Už pracuje.

.... iba ty nič nedokážeš urobiť!!!!... 

Chcel by som vidieť návod na to, ako sa zbaviť pocitu viny za všetko, čo sa okolo mňa udeje. Nejak sa ma to začalo dotýkať.

Chcem žiť iný život. Taký ten môj... ten imaginárny, ktorý by sa zmenil na realitu. Nič viac ku šťastiu mi ani netreba. Strčte si sedem mil. eur. To ma nespraví iným človekom. 

Asi budem pokračovať v tom, čo som kedysi nechtiac začal. Zas to na mňa dopadá. Buďte zhovievaví, ja za to naozaj nemôžem. Všetko to ide samo, padá, ako vodopád a rozbíja sa na kameni. Na kameňoch. Je ich veľa. A ja sa veziem s prúdom rieky, ktorá ma strháva... ani nevedno kam. Poetické kecy.

Ale tak to naozaj je.

A najradšej spím. 

Občas je lepšie sa ani nezobudiť.